Nórsko chce dočasne zakázať inteligentné okuliare s kamerou na verejných miestach

Okuliare, ktoré dokážu nenápadne fotografovať, natáčať video a prepájať sa s digitálnymi asistentmi, sa za posledné roky dostali z laboratórií do bežných obchodov. Nórska vláda však chce ich nástup pribrzdiť. Navrhuje dočasne zakázať používanie inteligentných okuliarov so zabudovanou kamerou na vybraných verejných miestach. Ide o jeden z najvýraznejších zásahov európskej krajiny do tohto rýchlo rastúceho segmentu spotrebnej elektroniky.

Kde by zákaz platil

Podľa dostupných informácií by sa obmedzenie týkalo miest, kde sa ľudia oprávnene spoliehajú na súkromie alebo kde sa zdržiavajú zraniteľné skupiny. Medzi zvažované miesta patria:

• školy,
• nemocnice,
• parky a pláže,
• obchodné centrá,
• posilňovne,
• verejné podujatia.

Je to široký zoznam, ktorý pokrýva veľkú časť bežného verejného života. Vláda opatrenie predstavuje ako dočasné. Ukazuje to snahu získať čas, kým bude jasnejšie, ako túto technológiu dlhodobo regulovať.

Prečo okuliare prekážajú

Jadrom problému je nenápadnosť. Pri smartfóne okolie zväčša vidí, že niekto fotí alebo natáča. Pri okuliaroch je to oveľa ťažšie postrehnúť, aj keď výrobcovia na nahrávanie zvyčajne upozorňujú malou svetelnou diódou. Kritici upozorňujú, že ľudia v nemocnici, v šatni posilňovne alebo na pláži sa môžu ocitnúť na zázname bez toho, aby o tom vedeli.

Obavy sa netýkajú len samotného natáčania. Moderné okuliare sú čoraz častejšie prepojené s nástrojmi umelej inteligencie, ktoré dokážu rozpoznávať objekty, prepisovať reč alebo analyzovať okolie. Otázky ochrany osobných údajov sa tak presúvajú od jednotlivej fotografie k systematickému zberu informácií o ľuďoch na verejnosti. V Európe, kde platí prísne nariadenie GDPR, ide o mimoriadne citlivú tému.

Čo to znamená pre technologický sektor

Inteligentné okuliare patria medzi kategórie, na ktoré veľké technologické firmy upierajú veľké nádeje. Najznámejším príkladom je spolupráca spoločnosti Meta s francúzsko-talianskym optickým koncernom EssilorLuxottica pri okuliaroch značky Ray-Ban. Na tento trh však mieria aj ďalší hráči a nosnú elektroniku s prvkami umelej inteligencie mnohí pokladajú za možného nástupcu smartfónov.

Nórsko je z pohľadu predaja relatívne malý trh, takže samotný zákaz by na tržby výrobcov zrejme nemal citeľný vplyv. Dôležitejší je precedens. Ak sa nórsky prístup ukáže ako politicky úspešný, môžu ho prevziať aj iné krajiny, prípadne sa môže stať súčasťou širšej európskej debaty o regulácii umelej inteligencie a biometrických údajov. Obmedzenia na miestach, kde ľudia trávia veľa času, by mohli znížiť praktickú použiteľnosť zariadení, a tým aj ich atraktivitu pre zákazníkov.

Pre firmy to znamená, že popri technickom vývoji budú musieť čoraz viac investovať aj do funkcií zameraných na ochranu súkromia a do komunikácie s regulátormi. Skúsenosti z minulosti, napríklad s prvou generáciou okuliarov Google Glass, ukazujú, že spoločenská akceptácia môže pri takýchto produktoch rozhodovať rovnako ako ich technické parametre.

Ďalší vývoj

Zatiaľ ide o zámer vlády, nie o schválené pravidlo. Rozhodujúce bude, ako presne sa vymedzia zakázané miesta, ako sa bude zákaz vymáhať a ako dlho bude platiť. Nórsky krok však naznačuje, že debata o nositeľných kamerách sa v Európe len začína a regulácia sa stáva rizikom, s ktorým musia výrobcovia v tomto segmente počítať.