Päťdesiat eur mesačne počas dvoch dekád: rozdiel medzi účtom a investíciou presahuje 11-tisíc eur

Slovensko nepatrí ku krajinám, kde by si ľudia neodkladali peniaze. Domácnosti si rezervy vytvárajú pravidelne a často veľmi disciplinovane. Na otázke, ako veľa si odložia, však záleží menej ako na tom, kde tieto peniaze nakoniec skončia. A práve tam zaostávame za väčšinou Európy.

Opatrnosť, ktorá sa dá vyčísliť

Podľa analýzy investičnej skupiny WOOD & Company malo vlani až 43 % všetkých finančných aktív slovenských domácností podobu hotovosti alebo vkladov na bankových účtoch. Na investície pripadalo 27 %. Ich podiel sa síce postupne zvyšuje, no v porovnaní s európskym priemerom je stále výrazne nižší.

Takéto rozloženie je pochopiteľné. Peniaze na účte sú hneď dostupné, ich hodnota v eurách nekolíše a nevyžadujú si žiadne rozhodovanie. V dlhšom období však za túto istotu platí sporiteľ skrytú daň: ak je úrok nižší ako rast cien, kúpna sila úspor postupne klesá, hoci suma na výpise rastie.

Rovnaký vklad, rozdielny výsledok

Aký veľký môže byť rozdiel, ukazuje jednoduchý modelový príklad. Človek si 20 rokov odkladá každý mesiac 50 eur. Celkovo tak vloží 12-tisíc eur. Pri sporení na bankovom účte vychádza konečná suma v modeli približne na 14 700 eur. Ak by rovnaké peniaze smerovali do investície, výsledok by sa vyšplhal na zhruba 26-tisíc eur.

• vložená suma: 12 000 eur,
• bankový účet: približne 14 700 eur,
• investícia: približne 26 000 eur.

Rozdiel teda presahuje 11-tisíc eur, a to bez toho, aby sporiteľ musel odložiť čo i len euro navyše. Za týmto rozdielom stojí najmä zloženie výnosov, keď sa zhodnocuje nielen vklad, ale aj to, čo už zarobil. Pri dlhom horizonte sa tento efekt sčítava čoraz rýchlejšie.

Treba však zdôrazniť, že ide o modelový výpočet. Investičné výnosy nie sú zaručené a ich priebeh nebýva rovnomerný. Výsledok vždy závisí od zvoleného nástroja, poplatkov, načasovania aj od toho, či investor vydrží aj v obdobiach poklesov.

Prečo Slováci stále váhajú

Dôvodov, prečo veľká časť úspor zostáva na účtoch, je viacero. Patrí k nim nedôvera k finančným produktom, ktorú posilnili skúsenosti z minulosti, ale aj obava zo straty a nízka finančná gramotnosť. Mnohí ľudia tiež investovanie považujú za záležitosť bohatých alebo odborníkov, hoci na finančnom trhu sa dnes dá začať aj s malými pravidelnými sumami.

Svoju úlohu zohráva aj zvyk. Bankový účet je pre väčšinu ľudí prirodzeným miestom pre peniaze, zatiaľ čo investícia si vyžaduje urobiť rozhodnutie, porovnať možnosti a zmieriť sa s tým, že hodnota sa môže v čase meniť. Pre mnohých je jednoduchšie nerobiť nič.

Rezerva na nečakané výdavky má na účte svoje opodstatnenie. Otázka, ktorú analýza otvára, sa týka skôr tej časti úspor, ktorú domácnosti nebudú potrebovať roky. Práve pri nej rozhoduje čas a spôsob uloženia najviac. Rastúci podiel investícií naznačuje, že sa slovenské domácnosti postupne menia, k európskemu priemeru však majú stále ďaleko.