Rakúske domácnosti majú prvýkrát vyše bilióna eur finančného majetku

Hneď za hranicou, v krajine, kam za prácou denne cestujú tisíce Slovákov, padla symbolická hranica. Finančný majetok rakúskych domácností podľa údajov Oesterreichische Nationalbank (OeNB) prvýkrát prekročil bilión eur, teda tisíc miliárd. Ide o peniaze na účtoch, vklady, cenné papiere, podielové fondy a ďalšie finančné aktíva. Nehnuteľnosti, ktoré tvoria veľkú časť bohatstva bežných rodín, v tomto čísle nie sú. Pre slovenského čitateľa je dôležitejšie, čo za týmto číslom stojí: Rakúšania menia spôsob, akým sporia, a ich centrálna banka zároveň otvorene priznáva, že bohatstvo nie je rozdelené rovnomerne.

Čo znamená bilión eur v praxi

Rakúsko má zhruba deväť miliónov obyvateľov. Ak sa bilión eur jednoducho vydelí počtom ľudí, vychádza v priemere viac ako stotisíc eur finančného majetku na osobu. Takýto priemer však treba brať s rezervou. Vo väčšine krajín je finančný majetok sústredený u menšej časti populácie a priemer ťahajú nahor najbohatšie domácnosti. Typická rodina má teda pravdepodobne výrazne menej.

Sporiaca knižka zostáva dôležitá, ale čoraz viac peňazí plynie do cenných papierov a fondov. Zároveň toto bohatstvo nie je rozdelené rovnomerne.— Edeltraud Stiftinger, viceguvernérka OeNB (voľný preklad)

Na to upozorňuje aj samotná OeNB. Viceguvernérka Edeltraud Stiftinger pripomenula, že domácnosti za posledných desať rokov zbohatli aj reálne, teda po zohľadnení inflácie, no zároveň dodala, že veľa ľudí vôbec nemá možnosť sporiť a investovať. Rekordné súhrnné číslo teda neznamená, že každá rakúska domácnosť má z čoho odkladať.

Sporiaca knižka ustupuje fondom

Najzaujímavejší posun nie je v objeme, ale v štruktúre. Podiel cenných papierov na finančnom majetku rakúskych domácností sa podľa OeNB za desať rokov viac ako zdvojnásobil. Rakúsko pritom bolo dlho známe ako krajina sporiacej knižky (Sparbuch), ktorá je pre mnohé rodiny stále symbolom opatrného hospodárenia. Centrálna banka priznáva, že sporiaca knižka zostáva dôležitá, no čoraz viac peňazí smeruje do akcií, dlhopisov a podielových fondov.

Z všeobecne známych súvislostí sa dá tento vývoj vysvetliť niekoľkými faktormi:

• dlhé obdobie nulových alebo záporných úrokových sadzieb v eurozóne, keď vklady prakticky nič nenesli,
• inflačná vlna po roku 2021, ktorá ľuďom ukázala, ako rýchlo môžu úspory na účte strácať kúpnu silu,
• dostupnejšie investovanie cez aplikácie, sporiace plány a fondy s nízkymi poplatkami.

Slovensko prechádza podobným vývojom, len z inej východiskovej pozície. Slovenské domácnosti majú stále veľkú časť finančných úspor v bankových vkladoch a záujem o fondy a investovanie síce rastie, ale objemy sú v porovnaní s Rakúskom podstatne nižšie. Podrobné údaje o vkladoch a finančných aktívach domácností pravidelne zverejňuje Národná banka Slovenska.

Miera úspor klesá, ale z vysokej úrovne

Druhým dôležitým údajom je miera úspor, teda podiel disponibilného príjmu, ktorý domácnosti neminú. V roku 2025 dosiahla v Rakúsku podľa OeNB 9,7 %, čo centrálna banka označuje za vysokú úroveň. Na rok 2026 však očakáva pokles na 8,4 %.

Pokles o vyše percentuálneho bodu môže mať viacero vysvetlení a zdroj ich podrobne nerozoberá. Ľudia mohli po rokoch opatrnosti začať viac míňať, mohli dobiehať odložené nákupy alebo im po vyšších životných nákladoch jednoducho zostáva menej. Ktorý z týchto faktorov prevažuje, zostáva otvorené. Pre ekonomiku je to dvojsečné: vyššia spotreba podporuje rast, nižšie úspory však zmenšujú vankúš, s ktorým domácnosti vstupujú do prípadných horších časov.

Finančná gramotnosť: dobrá známka, ale s výhradami

Spolu s údajmi o majetku zverejnila OeNB aj výsledky prieskumu finančnej gramotnosti. Rakúšania podľa neho dosahujú celkovo vysokú úroveň, ale v niektorých konkrétnych témach majú medzery. Zverejnená časť správy neuvádza, o ktoré oblasti presne ide.

Práve tu je spojenie s predchádzajúcou témou kľúčové. Keď sa úspory presúvajú z vkladov do cenných papierov, rastie aj zodpovednosť jednotlivca. Vklad v banke je do zákonného limitu chránený a jeho hodnota v eurách nekolíše. Pri fondoch a akciách sa hodnota mení, investor znáša riziko a vo výsledku zohrávajú veľkú úlohu poplatky, rozloženie investícií a investičný horizont. Medzery v znalostiach preto môžu znamenať, že ľudia podstupujú riziko, ktorému celkom nerozumejú, alebo naopak zbytočne zostávajú v produktoch, ktoré im dlhodobo neprinášajú dosť.

Náš pohľad: čo si z Rakúska odniesť

Podľa nás je rakúske číslo zaujímavé hlavne ako ukážka trendu, nie ako rekord. Krajina s veľmi konzervatívnou sporiteľskou tradíciou postupne presúva peniaze do kapitálového trhu a dá sa čakať, že podobný posun bude pokračovať aj v regióne vrátane Slovenska. Kľúčová otázka je, či s objemom investícií porastie aj porozumenie tomu, do čoho ľudia investujú. Rakúsky prieskum naznačuje, že ani pri celkovo dobrej finančnej gramotnosti to nie je samozrejmé.

Druhou otvorenou otázkou je rozdelenie bohatstva. Ak rastie súhrnný majetok, ale veľká časť ľudí nemá z čoho sporiť, priemerné čísla zakrývajú realitu mnohých domácností. OeNB to sama otvorene priznáva, čo je od centrálnej banky pomerne výrazný signál. Pre Slovensko, kde sú príjmy a úspory nižšie, je táto téma ešte citlivejšia.

Možné scenáre a čo sledovať

Ďalší vývoj bude podľa všeobecne známych súvislostí závisieť najmä od troch vecí. Prvou sú úrokové sadzby: ak by vklady opäť začali prinášať zaujímavejší úrok, presun do cenných papierov by sa mohol spomaliť. Druhou je vývoj na finančných trhoch, keďže hodnota investovaného majetku domácností s nimi kolíše a väčší pokles trhov by mohol súhrnné číslo dočasne vrátiť pod bilión. Treťou je inflácia a reálne príjmy, od ktorých závisí, koľko ľuďom na konci mesiaca vôbec zostane.

Pre bežnú slovenskú domácnosť z toho nevyplýva konkrétny návod. Rakúske údaje však pripomínajú dve všeobecné pravdy: odložené peniaze bez výnosu časom strácajú kúpnu silu a každá investícia so sebou nesie riziko, ktorému treba rozumieť. Ako si s týmito dvoma faktami poradia rakúske domácnosti pri nižšej miere úspor, ukážu až ďalšie údaje centrálnej banky.