Rakúsky sviatok: prečo Slováci nakupujú a pracujú v Rakúsku a ako ovplyvňuje eurozóna ceny

Každý rok 26. októbra sa v Rakúsku vešajú červeno-biele zástavy, úrady sú zatvorené a viedenské ulice sú pokojnejšie ako inokedy. Krajina si pripomína národný sviatok, ktorý má z ekonomického pohľadu dôsledky aj na Slovensku. Rakúsko a Slovensko sú prepojené tesnejšie, ako by sa dalo čakať od dvoch rôzne veľkých štátov: hlavné mestá delí len niekoľko desiatok kilometrov, obe krajiny platia eurom a tisíce ľudí cez hranicu denne cestujú za prácou, nákupmi aj službami.

Neutralita ako základ povojnovej prosperity

Sviatok pripomína 26. október 1955. V ten deň rakúsky parlament prijal ústavný zákon o trvalej neutralite. Predchádzala mu Štátna zmluva podpísaná v máji toho istého roka, ktorá ukončila povojnovú okupáciu krajiny štyrmi spojeneckými mocnosťami. Rakúsko tak znovu získalo plnú suverenitu a zaviazalo sa, že nebude vstupovať do vojenských aliancií.

Historici a ekonómovia sa často zhodujú v tom, že politická stabilita a postavenie medzi Východom a Západom pomohli Rakúsku v ďalších desaťročiach. Viedeň sa stala sídlom medzinárodných organizácií, krajina vybudovala silný priemysel, cestovný ruch a bankovníctvo. Do Európskej únie vstúpilo Rakúsko v roku 1995 a euro používa od jeho zavedenia. Slovensko sa k únii pridalo v roku 2004 a euro prijalo v roku 2009.

Prečo Slováci pracujú za hranicou

Najvýraznejšie spojenie oboch ekonomík je pracovný trh. Mzdy v Rakúsku sú v mnohých profesiách citeľne vyššie ako na Slovensku, a tak sa za prácou do susednej krajiny vydávajú ľudia z pohraničia aj zo vzdialenejších regiónov. Ide napríklad o stavebníctvo, gastronómiu a hotelierstvo, zdravotníctvo, priemysel či dopravu. Osobitnou kapitolou sú opatrovateľky, ktoré sa v rakúskych domácnostiach striedajú v niekoľkotýždňových turnusoch a starajú sa o seniorov.

Hrubá mzda je však len časť obrázku. Kto zvažuje prácu v Rakúsku, mal by počítať s viacerými faktormi:

• Dane a odvody: pri zamestnaní v Rakúsku sa spravidla platia tamojšie sociálne a zdravotné odvody a pri zdaňovaní príjmov sa uplatňujú pravidlá zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
• Dôchodok: obdobia poistenia odpracované v rôznych krajinách EÚ sa pri výpočte nároku na dôchodok sčítavajú, každá krajina však neskôr vypláca svoju časť.
• Náklady na dochádzanie: palivo, diaľničná známka, čas strávený na ceste alebo prenájom bývania v Rakúsku môžu výrazne zmenšiť rozdiel v príjme.
• Status živnostníka: najmä pri opatrovaní ide často o samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá prináša vlastné povinnosti voči úradom.

Pred rozhodnutím sa oplatí overiť si aktuálne pravidlá na oficiálnych úradoch alebo u odborníka, pretože sa môžu meniť a závisia od konkrétnej situácie.

Nákupy v Rakúsku: zvyk, ktorý má logiku

Víkendové nákupy v rakúskych obchodoch sú pre mnohé slovenské rodiny bežné. Niektoré drogériové výrobky, potraviny či značkový tovar bývajú v Rakúsku v akcii lacnejšie alebo v inej kvalite. Témou sa v minulosti zaoberali aj európske inštitúcie v diskusii o takzvanej dvojakej kvalite potravín.

Paradox, že v krajine s vyššími mzdami môže byť niektorý tovar lacnejší, má viacero vysvetlení. Rozhoduje veľkosť trhu, vyjednávacia sila obchodných reťazcov, logistika, cenová stratégia výrobcov aj rozdielne sadzby DPH. Neplatí to však plošne. Služby, reštaurácie či remeselné práce sú v Rakúsku spravidla drahšie, keďže v ich cene sa odrážajú vyššie mzdy. Rozumný nakupujúci preto porovnáva konkrétne položky a nespolieha sa na všeobecný dojem, že „za hranicou je všetko lacnejšie“.

Rakúsko a Slovensko v eurozóne: jedna mena, rôzne ceny

Obe krajiny majú rovnakú menu a rovnakú centrálnu banku. Úrokové sadzby nastavuje pre celú eurozónu Európska centrálna banka vo Frankfurte. Napriek tomu sa cenové hladiny aj tempo inflácie v jednotlivých krajinách líšia, niekedy výrazne. Dôvodov je niekoľko:

• Rozdielna cenová hladina: ekonomiky s nižšími mzdami sa postupne približujú bohatším krajinám, čo sa prejavuje aj rýchlejším rastom cien niektorých služieb.
• Energie: regulácia, štruktúra zdrojov a dlhodobé kontrakty ovplyvňujú, ako rýchlo sa zmeny cien na svetových trhoch prenesú do účtov domácností.
• Dane: zmeny DPH či spotrebných daní sa okamžite prejavia v cenách a každá vláda o nich rozhoduje sama.
• Konkurencia na trhu: počet obchodníkov a ich stratégie sa medzi krajinami líšia.

Pre domácnosti to znamená, že spoločná menová politika nemusí každej krajine sedieť rovnako. Rovnaká úroková sadzba môže v jednej ekonomike pôsobiť prísne a v inej mierne. Pre sporiteľov je preto dôležité sledovať najmä reálny výnos, teda výnos po odpočítaní inflácie v krajine, kde žijú a míňajú.

Banky a trhy: keď má Viedeň voľno

Hospodárske prepojenie oboch krajín vidno aj vo finančnom sektore. Niektoré z najväčších slovenských bánk patria do rakúskych bankových skupín. Slovenská sporiteľňa je súčasťou Erste Group a Tatra banka patrí do skupiny Raiffeisen. Rakúske firmy patria tradične medzi významných investorov na Slovensku.

Na národný sviatok sa na Viedenskej burze neobchoduje a index ATX sa v ten deň nemení. Pre investorov, ktorí majú v portfóliu rakúske akcie alebo fondy s ich výrazným podielom, je to praktická informácia: pokyny zadané v tento deň sa môžu vykonať až pri najbližšom obchodnom dni. Ostatné európske burzy obchodujú bežne, preto môžu vývoj na ostatných trhoch ovplyvniť aj rakúske tituly, keď sa obchodovanie vo Viedni znovu otvorí. Pri obchodovaní cez zahraničné platformy sa oplatí sledovať obchodný kalendár príslušnej burzy.

Čo si z rakúskeho sviatku zobrať do osobných financií

Príbeh susednej krajiny ukazuje, že dlhodobá stabilita a predvídateľné pravidlá sú pre ekonomiku dôležitým kapitálom. Na úrovni domácností platí podobný princíp. Či už ide o prácu v zahraničí, nákupy za hranicou alebo sporenie v eurách, rozhodujú celkové náklady, nie len jedno číslo na výplatnej páske alebo cenovke. Kto počíta s daňami, odvodmi, cestovaním aj infláciou v mieste, kde žije, rozhoduje sa o svojich peniazoch triezvejšie. To platí aj na rakúsky národný sviatok, keď je vo Viedni burza zatvorená.