Rozpočtová rada varuje: štát nešetrí, konsolidácia mizne v úrokoch a obrane

Slovenská vláda pripravila rozpočet, ktorý podľa nezávislých strážcov verejných financií nešetrí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v hodnotení návrhu upozorňuje, že štátna správa nebude chudnúť. Naopak, pribudnú v nej ľudia a súčasní zamestnanci dostanú vyššie platy. Domácnosti a firmy pritom v posledných rokoch pocítili viacero konsolidačných opatrení, najmä vyššie dane a odvody.

Konsolidácia, ktorá nekonsoliduje

Hlavný problém podľa RRZ spočíva v tom, kam smerujú peniaze z doterajších úsporných balíkov. Štát síce zvýšil príjmy, no celý tento objem pohltia dve položky:

• úroky z verejného dlhu, ktoré sú pre Slovensko čoraz drahšie,
• výdavky na obranu, ktoré krajina zvyšuje v súlade so záväzkami voči spojencom.

Ostatné výdavky štátu tak zostávajú v podstate nedotknuté a niektoré ešte rastú. Prakticky to znamená, že konsolidácia len zaplátala diery po rastúcich povinných platbách a štrukturálny problém verejných financií sa nevyriešil. Daňovníci platia viac, no deficit sa nezmenšuje tak, ako by sa dalo čakať.

Prečo na úrokoch záleží

Úroky sú jednou z najmenej viditeľných, no najrýchlejšie rastúcich položiek rozpočtu. Keď sa skončilo obdobie veľmi lacných peňazí, štát musí pri refinancovaní starých dlhopisov a pri vydávaní nových platiť investorom citeľne viac. Každé euro na úroky chýba v školstve, zdravotníctve či na investície do infraštruktúry.

Hrozí aj začarovaný kruh. Vysoké deficity zvyšujú dlh, ten zvyšuje náklady na jeho obsluhu a tie zase zväčšujú deficit. Ak by ratingové agentúry vnímali situáciu ako dlhodobo neudržateľnú, mohli by Slovensku zhoršiť hodnotenie, čo by požičiavanie ďalej predražilo. Investori, ktorí držia slovenské štátne dlhopisy, preto vývoj verejných financií pozorne sledujú.

Varovanie o volebných obdobiach

V diskusii o hodnotení rady zaznelo aj ostré varovanie. Ak sa nič nezmení, finančný kolaps krajine nehrozí okamžite, no pri súčasnom tempe by mohol prísť v horizonte dvoch až troch volebných období. Nejde o presnú predpoveď s dátumom. Je to skôr ilustrácia toho, že problém nie je akútny, a preto sa ho politikom nechce riešiť. Ozdravovanie sa tak presúva na budúce vlády.

Slovensko má pritom ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známy ako dluhová brzda. Ten má štát chrániť pred neúnosným zadlžením a pri prekročení stanovených hraníc vyžaduje od vlády konkrétne kroky. Okrem toho platia aj obnovené európske fiškálne pravidlá, ktoré od členských štátov s vysokým deficitom vyžadujú dôveryhodný plán na jeho postupné znižovanie.

Čo by pomohlo

Ekonómovia sa dlhodobo zhodujú, že samotné zvyšovanie daní na udržateľné verejné financie nestačí. Bez zásahu na strane výdavkov sa rozpočet nestabilizuje. Medzi bežne spomínané oblasti patria:

• efektívnejšia a štíhlejšia štátna správa namiesto jej ďalšieho rozširovania,
• revízia výdavkov, ktorá ukáže, kde štát míňa neefektívne,
• cielenejšia sociálna pomoc namiesto plošných opatrení,
• reformy, ktoré reagujú na starnutie populácie, najmä v dôchodkovom systéme a zdravotníctve.

Návrh rozpočtu bude ešte prechádzať parlamentom. Hodnotenie RRZ však jasne ukazuje, že doterajšia konsolidácia stav verejných financií v skutočnosti nezlepšila. Prináša skôr čas, ktorý sa zatiaľ nevyužíva. Čím dlhšie sa zmeny odkladajú, tým bolestivejšie budú pre tých, ktorí ich raz budú musieť urobiť.