Slovensko je v CERN-e od roku 1993. Zarobí na tom aj priemysel?

Väčšina ľudí pozná CERN z dokumentov o obrovských urýchľovačoch a o Higgsovom bozóne. Pre štát je to zároveň pravidelný výdavok v rozpočte a pre firmy potenciálny zákazník, ktorý nakupuje špičkové technológie. Práve tento ekonomický rozmer, teda či sa členstvo vráti aj mimo laboratórií, sa dostal do popredia vo štvrtok 22. októbra 2026. Premiér Robert Fico vtedy na Úrade vlády v Bratislave rokoval so šéfom ženevskej organizácie Markom Thomsonom.

Členstvo nie je charita, ale vstupenka

CERN vznikol v roku 1954 a financujú ho členské štáty. Výška ich príspevkov sa odvíja od veľkosti ekonomiky. Slovensko je riadnym členom od roku 1993, keď ako samostatný štát nadviazalo na členstvo Česko-Slovenska z roku 1992. Koľko presne krajina tento rok platí, sa po stretnutí nezverejnilo. Pre debatu o návratnosti je to pritom základný údaj.

Za príspevok krajina získava prístup. Slovenskí výskumníci sa môžu zapájať do experimentov, študenti môžu ísť do Ženevy na stáže a domáce firmy sa môžu uchádzať o dodávky pre jedno z najnáročnejších technologických prostredí na svete. Členstvo však funguje ako permanentka do posilňovne. Zaplatená je bez ohľadu na to, či ju niekto využíva, no prínos prináša len vtedy, keď sa do posilňovne naozaj chodí.

Kto sedel za stolom a čo zaznelo

Okrem premiéra sa na stretnutí zúčastnili minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, ktorý zároveň riadi úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, ďalej vládny splnomocnenec pre rozvoj jadrovej energetiky Peter Líška a predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Už samotné zloženie delegácie naznačuje, že sa nehovorilo len o základnom výskume.

Do vedeckých aktivít a experimentov CERN sa zapájajú aj slovenskí vedci, viacerí pôsobia priamo v Ženeve.— Robert Fico, predseda vlády SR

Fico podľa vlastných slov vníma návštevu ako príležitosť ukázať úroveň slovenskej vedy aj potenciál priemyslu. Pripomenul, že slovenskí vedci sa zapájajú do experimentov CERN-u a viacerí pracujú priamo v Ženeve. Podľa neho je dôležité, aby sa členstvo zmenilo na konkrétne príležitosti pre výskumné pracoviská aj firmy a aby sa výsledky výskumu dostali do praxe.

Vedecký kapitál, ktorý už máme

Slovensko nezačína od nuly. Slovenskí fyzici pracovali na dvoch najväčších experimentoch na Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) a mali významný podiel na objave Higgsovho bozónu. Za teoretickú predpoveď tejto častice dostali v roku 2013 Nobelovu cenu za fyziku Peter Higgs a François Englert. Okrem ústavov SAV s CERN-om spolupracujú aj slovenské univerzity.

Tento kapitál je hlavne ľudský: odborníci, ktorí poznajú prostredie, postupy a ľudí v CERN-e. Pre firmy, ktoré chcú do Ženevy dodávať, môžu byť práve oni najlepším vstupom. Vedia, čo laboratórium potrebuje, a vedia to vysvetliť aj inžinierovi vo výrobnej hale.

Ako sa z fyziky stávajú zákazky

CERN neustále nakupuje. Stavba a modernizácia urýchľovačov a detektorov si vyžaduje komponenty, ktoré sa bežne nedajú kúpiť. Organizácia pritom sleduje, ako sa jej nákupy rozdeľujú medzi členské krajiny, aby štáty dostávali späť aspoň časť toho, čo zaplatia. Pre menšie ekonomiky je to šanca, ale aj skúška. Zákazky totiž nedostane ten, kto je členom, ale ten, kto dokáže dodať v požadovanej kvalite.

Typicky ide o tieto oblasti:

• presné strojárstvo a vákuová technika,
• elektronika, senzory a detekčné systémy,
• kryogenika a supravodivé magnety,
• výpočtová technika a spracovanie obrovských objemov dát,
• stavebné a inžinierske práce pri infraštruktúre.

Najznámejším príkladom, že výskum v CERN-e prerastá do bežného života, je world wide web. Vznikol tam koncom 80. rokov ako nástroj na zdieľanie informácií medzi fyzikmi. Technológie detektorov a urýchľovačov sa uplatnili aj v medicíne, napríklad pri zobrazovacích metódach a pri liečbe nádorov časticami. Otázne je, či sa podobné prenosy dajú plánovať, alebo vznikajú skôr ako vedľajší produkt.

Malá krajina v klube veľkých

Najväčšiu časť rozpočtu CERN-u platia veľké európske ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko či Spojené kráľovstvo. Majú aj najviac firiem, ktoré sú schopné o zákazky súťažiť. Menšie štáty, medzi ktoré patrí Slovensko aj Česko s rovnakou históriou členstva, často čelia tomu, že nemajú dosť špecializovaných dodávateľov. Peniaze tak môžu z krajiny odtekať rýchlejšie, než sa vracajú v podobe kontraktov.

Nie je to však nemenný stav. Krajiny, ktorým sa darí lepšie, zvyčajne majú niekoho, kto firmy na tendre upozorňuje, pomáha im s certifikáciou a prepája ich s výskumníkmi. Či a v akom rozsahu takúto službu systematicky ponúka Slovensko, zo stretnutia nevyplynulo.

Náš pohľad a otvorené otázky

Podľa nás je správne, že vláda pri CERN-e hovorí aj o priemysle, nielen o prestíži. Kľúčová otázka je, či po vyhláseniach prídu konkrétne nástroje, napríklad kontaktné miesto pre firmy, podpora pri vstupe do tendrov alebo financovanie spoločných projektov univerzít a podnikov. Dá sa čakať, že prvé efekty sa ukážu skôr v menších dodávkach a odborných službách než vo veľkých kontraktoch. Najskôr si totiž treba vybudovať dôveru. Neprimerané očakávania by tu boli skôr na škodu.

Niekoľko vecí zostáva nejasných:

• Koľko Slovensko ročne do CERN-u platí a koľko sa mu vracia cez zákazky?
• Aká je úloha splnomocnenca pre jadrovú energetiku? Pôjde o prenos odborných znalostí, technológií alebo o vzdelávanie odborníkov?
• Dostanú SAV a univerzity viac peňazí na to, aby mohli v medzinárodných projektoch udržať krok?
• Zverejní vláda po stretnutí konkrétny plán s termínmi a merateľnými cieľmi?

Odpovede na tieto otázky ukážu, či štvrtková návšteva bola len zdvorilostná, alebo začiatok premyslenejšej stratégie. Tá by z vedeckého členstva mohla urobiť aj ekonomický prínos.