Slovensko na 48. mieste: prečo sú platy stále ďaleko za Českom aj Rakúskom

Slovensko sa v najnovšom medzinárodnom porovnaní umiestnilo až na 48. mieste. Pre krajinu, ktorá sa roky prezentuje ako priemyselná a exportná ekonomika v srdci Európy, to nie je lichotivý výsledok. Ešte viac zamrzí pohľad na susedov: Česko je pred nami a Rakúsko sa drží ďaleko vpredu. Analytik, ktorého citoval portál Startitup, upozorňuje, že za zaostávaním nie je náhoda, ale problém, ktorý dlhodobo brzdí rast slovenských platov.

Susedia utekajú

Porovnanie s Českom je pre Slovensko citlivé. Obe krajiny začínali po rozdelení federácie z podobnej pozície, majú podobnú štruktúru priemyslu a sú silne naviazané na nemecký trh. Napriek tomu Česko v rebríčkoch životnej úrovne a príjmov pravidelne končí vyššie. Rakúsko je zase príkladom vyspelej ekonomiky, kam za prácou desaťročia dochádzajú tisíce Slovákov z pohraničia. Práve rozdiel v zárobkoch je jedným z dôvodov, prečo časť ľudí hľadá prácu za hranicami.

Umiestnenie v rebríčku samo o sebe platy nezvýši ani nezníži. Ukazuje však, kde sa krajina nachádza v porovnaní s ostatnými a ako sa jej darí dobiehať bohatšie ekonomiky.

Čo zvyčajne brzdí rast miezd

Analytik upozorňuje na konkrétny problém, ktorý podľa neho rast platov na Slovensku spomaľuje. Ekonómovia pri debate o slovenských mzdách dlhodobo spomínajú niekoľko súvislostí:

• Produktivita práce. Mzdy môžu udržateľne rásť najmä vtedy, keď firma z práce zamestnanca vytvorí vyššiu hodnotu.
• Postavenie v dodávateľskom reťazci. Veľká časť slovenského priemyslu sa sústreďuje na výrobu a montáž, zatiaľ čo vývoj, dizajn a značky, kde vzniká najväčšia marža, často ostávajú v zahraničí.
• Regionálne rozdiely. Bratislavský kraj sa výrazne líši od zvyšku krajiny a celoslovenský priemer neodráža situáciu vo všetkých regiónoch.
• Inovácie a investície. Nižšie výdavky na výskum a vývoj obmedzujú prechod k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou.

Tieto faktory spolu súvisia. Ak sa ekonomika opiera najmä o lacnejšiu prácu s nižšou pridanou hodnotou, priestor na zvyšovanie miezd má svoje hranice, aj keď nominálne platy z roka na rok rastú.

Čo to znamená pre domácnosti

Pre bežného človeka je podstatná hlavne reálna mzda, teda to, čo si za výplatu reálne kúpi. Rast platov, ktorý nestíha infláciu, sa v peňaženke prejaví slabšie, než naznačujú titulky o rekordných priemerných zárobkoch. Zaostávanie za susedmi navyše zvyšuje tlak na odchod kvalifikovaných ľudí za prácou do zahraničia, čo môže ekonomiku oslabiť aj v budúcnosti.

Umiestnenie na 48. mieste je preto skôr varovaním než definitívnym verdiktom. Ukazuje, že samotný rast miezd nestačí, ak nie je podložený rastom výkonnosti ekonomiky. Kým sa Slovensko nepresunie k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou, dobiehanie Česka a najmä Rakúska bude postupovať pomaly.