Štátne IT nad 10 mil. eur pod lupou: tri najnovšie hodnotenia

Každé euro, ktoré štát investuje do servera, sieťového prvku alebo softvéru, pochádza z daní, odvodov či z dlhu, ktorý budú splácať ďalšie generácie. Ministerstvo financií SR preto pri veľkých projektoch nedôveruje samotnému žiadateľovi. Plánované investície posudzuje jeho Útvar hodnoty za peniaze. Najnovšia trojica hodnotení, zverejnená koncom septembra a v októbri 2026, sa celá týka informačných technológií. Netýka sa teda diaľnic, vlakov ani budov, ale infraštruktúry, ktorú bežný občan väčšinou nevidí, kým nezlyhá.

Prečo by to malo zaujímať aj bežnú domácnosť

V súkromnej ekonomike je to jednoduché: rodina, ktorá kupuje auto alebo rekonštruuje byt, si zvyčajne porovná ponuky, spočíta celkové náklady a zváži, či sa výdavok oplatí. Pri štátnych projektoch sa táto logika ľahko stratí, lebo rozhodujúci úradník neplatí zo svojho a následky zlého rozhodnutia sa ukážu až po rokoch. Slovensko má navyše s predraženými a nefunkčnými štátnymi IT systémami dlhú a dobre známu skúsenosť. Ekonomické posúdenie investícií vzniklo práve preto, aby niekto ešte pred podpisom zmluvy položil nepríjemné otázky: je projekt potrebný, existuje lacnejšia alternatíva a sú odhadované náklady realistické?

Pre domácnosť z toho nevyplýva priamy účet ani daňová zmena. Nepriamo však ide o to, koľko peňazí zostane na iné verejné služby a aké vysoké budú deficity, ktoré sa do verejných financií premietajú.

Kedy štát musí žiadať o druhý názor

Povinnosť posudzovania nie je dobrovoľná. Upravuje ju zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zákon č. 523/2004 Z. z.) v paragrafe 19a. Podrobnosti o tom, ako sa určuje hodnota investície a ako má vyzerať štúdia uskutočniteľnosti, upravuje nariadenie vlády č. 174/2019 Z. z. Kľúčové sú dve hranice:

• 40 miliónov eur pri bežných investíciách, napríklad pri stavbách či doprave,
• 10 miliónov eur pri projektoch informatizácie verejnej správy.

Nižšia hranica pre IT nie je náhoda. Softvérové a hardvérové projekty majú často nejasne definovaný rozsah, viažu štát na konkrétneho dodávateľa a ich prevádzkové náklady môžu po rokoch prekonať pôvodnú investíciu. Prísnejší filter preto zachytí aj projekty, ktoré by pri stavebnej hranici prešli bez povšimnutia.

Ako vyzerá cesta projektu od nápadu k posudku

Investor, teda ministerstvo alebo iná inštitúcia, musí najprv pripraviť štúdiu uskutočniteľnosti podľa predpísaných metodík. Tie určujú, ako postupovať pri príprave štúdie a aké povinnosti majú investor aj ministerstvo financií v jednotlivých fázach. Štúdia má okrem iného opísať problém, ktorý chce projekt riešiť, porovnať alternatívy a vyčísliť náklady a prínosy. Útvar hodnoty za peniaze ju potom preskúma a vydá hodnotenie. Obe dokumenty, štúdia aj posudok, sú verejne dostupné na webe ministerstva.

Práve verejnosť dokumentov je pre občana najdôležitejšia. Ktokoľvek, napríklad novinár, opozičný poslanec, odborník alebo zvedavý daňovník, si môže porovnať, čo rezort sľuboval a čo k tomu povedali analytici ministerstva financií.

Server, nemocnica a kybernetický štít

Najnovšie hodnotenia sa týkajú troch projektov s rozdielnym zameraním:

• Obnova hardvéru v DataCentre MF SR pre zaistenie dlhodobej prevádzky, hodnotenie z 22. októbra 2026. Ide o modernizáciu techniky, na ktorej bežia systémy samotného ministerstva financií.
• Aktívne prvky IT siete novej nemocnice v Banskej Bystrici, hodnotenie z 30. septembra 2026. Ide o sieťovú infraštruktúru, bez ktorej by moderná nemocnica nemohla fungovať, od zdravotnej dokumentácie po prístrojovú techniku.
• Centrálny systém proaktívnej kybernetickej ochrany (CSPKO), hodnotenie z 29. septembra 2026. Názov naznačuje snahu chrániť štátne systémy pred útokmi ešte pred tým, než napáchajú škodu.

Zaujímavé je, že ministerstvo financií v prvom prípade hodnotí aj vlastný projekt. Pravidlá teda platia aj pre rezort, ktorý ich stráži. Otázkou ostáva, nakoľko kriticky sa dokáže analytický útvar vyjadriť k projektu vlastného úradu. Odpoveď môže dať len samotné znenie hodnotenia, a to stojí za prečítanie.

Spoločné majú všetky tri projekty to, že nejde o „nové hračky“, ale o základnú infraštruktúru: obnovu dosluhujúcej techniky, sieť pre novú budovu a bezpečnosť. Pri takýchto investíciách nebýva hlavnou otázkou, či ich robiť, ale v akom rozsahu, za koľko a s akým modelom prevádzky. Konkrétne sumy a závery jednotlivých posudkov nájde čitateľ v zverejnených dokumentoch. My ich tu neuvádzame, aby sme ich neskresľovali.

Čo kontrola dokáže a čo nie

Podľa nás je systém hodnotenia jedným z najužitočnejších nástrojov slovenských verejných financií posledných rokov, má však jasné limity. Posudok nie je stopka. Rozhodnutie o investícii ostáva na politikoch a rezortoch a z verejne dostupných informácií nie je vždy jasné, či a ako sa odporúčania premietli do výsledného tendra. Kľúčová otázka je, čo sa s projektom deje po zverejnení hodnotenia: zmení sa rozsah, zníži sa rozpočet, alebo projekt pokračuje bez zmien? Dá sa čakať, že pri bezpečnostných a zdravotníckych projektoch bude politický tlak na rýchle schválenie silný, lebo argument „ide o bezpečnosť“ či „ide o pacientov“ sa ťažko spochybňuje. Práve preto má nezávislý ekonomický pohľad pri takýchto projektoch zmysel.

Slovensko sa pritom inšpirovalo krajinami, kde je posudzovanie verejných investícií bežné. Vo Veľkej Británii napríklad ministerstvo financií dlhodobo používa vlastnú metodiku na hodnotenie verejných projektov a podobné pravidlá má aj Írsko. Rozdiel nie je ani tak v metodike, ako v tradícii: tam, kde je posudzovanie zaužívané desaťročia, sa prípadné ignorovanie odporúčaní politicky ťažšie obhajuje.

Možné scenáre a otvorené otázky

Pri každom z troch projektov sa dá rozumne uvažovať o niekoľkých vývojoch:

• Projekt sa upraví podľa posudku a môže sa zmenšiť rozsah, zmeniť spôsob obstarania alebo spresniť rozpočet. To by bol ideálny výsledok kontroly.
• Projekt pokračuje bez zmien, napríklad pre časový tlak alebo naviazanie na stavbu, ako pri nemocnici, kde sieť musí byť hotová spolu s budovou.
• Projekt sa odloží alebo prepracuje, ak by posudok poukázal na zásadné nedostatky štúdie.

Otvorené zostávajú aj širšie otázky. Koľko z doteraz posúdených IT projektov sa napokon zrealizovalo v pôvodnej podobe? Sleduje niekto spätne, či skutočné náklady zodpovedali odhadom zo štúdie uskutočniteľnosti? A dokáže štát pri rastúcich kybernetických hrozbách nájsť rovnováhu medzi rýchlosťou a dôkladnou prípravou? Na tieto otázky zverejnené hodnotenia samy osebe neodpovedajú. Bez spätného vyhodnotenia sa však ťažko dá posúdiť, či kontrola naozaj šetrí peniaze, alebo len pridáva ďalší dokument do spisu.