Obchod s akciami sa v EÚ vyrovná za deň: čo T+1 zmení pre investora

Keď si slovenský investor cez aplikáciu kúpi akcie alebo podiel v ETF, obchod sa zobrazí okamžite. Peniaze a cenné papiere si však v skutočnosti vymenia majiteľa až o dva pracovné dni neskôr. Tento čas medzi uzavretím obchodu a jeho vyrovnaním sa teraz v Európe skracuje na jeden deň. Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Piero Cipollone ho vo svojom prejave dal do súvislosti so širšou zmenou, ktorou je tokenizácia aktív a prestavba európskej finančnej infraštruktúry. Na prvý pohľad ide o technickú tému pre depozitáre a banky. V skutočnosti však rozhoduje o tom, koľko stojí investovanie, ako rýchlo sa dá pohnúť s kapitálom a koľko rizika ostáva počas obchodu v systéme.

Čo sa mení pre bežného investora

Pri štandarde T+2 sa obchod uzavretý v pondelok vyrovná v stredu. Pri T+1 sa vyrovná už v utorok. Kto predá akcie, dostane peniaze skôr a môže ich skôr znova použiť. Platí to aj opačne: kupujúci musí mať peniaze pripravené skôr. Pre väčšinu ľudí, ktorí investujú pravidelne malé sumy, bude zmena takmer nepostrehnuteľná. Viac si ju všimnú tí, čo často presúvajú peniaze medzi trhmi, aktívnejšie obchodujú alebo kupujú cenné papiere s vyrovnaním v inej mene.

Dôležitejší je nepriamy efekt. Kratšie vyrovnanie znamená menej času, keď môže jedna strana obchodu zlyhať. Tým klesajú nároky na zábezpeky, ktoré musia sprostredkovatelia skladať, a časom by to mohlo znížiť aj náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov. Či a kedy tieto úspory skutočne dorazia ku klientom, je zatiaľ otvorené.

Prečo Európa dobieha Ameriku

Spojené štáty prešli na vyrovnanie T+1 v máji 2024, podobne ako Kanada a Mexiko. Európa tak dlhší čas fungovala v inom rytme ako najväčší kapitálový trh sveta. Európski investori do amerických akcií a správcovia fondov museli riešiť nesúlad, keď sa jedna časť transakcie vyrovnala skôr ako druhá. To si vyžadovalo dočasné financovanie alebo devízové operácie s krátkou lehotou.

EÚ preto stanovila prechod na T+1 na október 2027. Rovnaký časový plán ohlásili aj Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko, aby sa na kontinente nevytvárali nové rozdiely. Pre porovnanie: na T+2 prešla Únia v roku 2014. Skrátenie o ďalší deň teda prichádza po vyše desiatich rokoch. Prechod je náročnejší než v USA, pretože Európa nemá jeden centrálny depozitár ani jednu burzu. Má desiatky trhových infraštruktúr, rôzne pravidlá v jednotlivých krajinách a viac mien.

Tokenizácia: druhá, pomalšia vlna

Kým T+1 je zmena v rámci súčasného systému, tokenizácia ide hlbšie. Cenný papier, napríklad dlhopis, sa pri nej vydáva alebo vedie ako digitálny token v distribuovanej databáze (DLT, známej aj ako blockchain). Obchod sa potom môže vyrovnať prakticky okamžite a viaceré kroky, ktoré dnes robia rôzni sprostredkovatelia, sa dajú zlúčiť.

Pre centrálnu banku je kľúčové, v akých peniazoch sa takéto obchody vyrovnajú. ECB opakovane zdôrazňuje, že bezpečným kotvou má zostať peniaz centrálnej banky. Nemali by ho nahradiť súkromné stablecoiny ani tokenizované vklady jednotlivých bánk. Preto pripravuje projekt Pontes, ktorý má prepojiť DLT platformy s platobnými službami Eurosystému TARGET. Druhý, dlhodobejší projekt Appia má zmapovať, ako by mohol európsky ekosystém tokenizovaných financií vyzerať v budúcnosti.

Čo to môže znamenať pre Slovensko

Slovenský kapitálový trh je malý. Domácnosti investujú najmä cez podielové fondy, ETF a zahraničných brokerov, ktorých obchody idú cez veľké európske infraštruktúry. Prechod na T+1 sa ich teda dotkne hlavne sprostredkovane, cez banky, správcov a obchodníkov s cennými papiermi, ktorí musia upraviť procesy. Na domácej úrovni sa musia pripraviť aj Centrálny depozitár cenných papierov SR a Burza cenných papierov v Bratislave. Nová lehota platí pre celý trh EÚ.

Pri tokenizácii je slovenská pozícia skôr pozorovateľská. Ak by sa však v eurozóne presadilo vydávanie tokenizovaných štátnych či firemných dlhopisov s vyrovnaním v centrálnobankových peniazoch, mohlo by to aj menším emitentom zjednodušiť prístup k investorom z celej únie. To sa týka aj slovenských firiem či štátu. Ide však o scenár, nie o hotovú vec.

• Optimistický scenár: T+1 prebehne hladko, trhy sa zjednotia a tokenizované vyrovnanie postupne zlacní emisie aj obchodovanie.
• Opatrný scenár: T+1 sa zavedie, no prechodné ťažkosti s chybnými alebo oneskorenými vyrovnaniami potrvajú. Tokenizácia ostane dlho okrajovou časťou trhu.
• Rizikový scenár: Európa nestihne vybudovať vlastné riešenia a tokenizované financie budú stáť najmä na súkromných, často dolárových stablecoinoch.

Ako to hodnotíme

Podľa nás je prechod na T+1 skôr nevyhnutná údržba než revolúcia. Európa ním odstraňuje nevýhodu voči USA a hlavné riziko je v samotnej realizácii, nie v cieli. Pri tokenizácii sa dá čakať pomalší a nerovnomerný postup. Technológia je pripravená skôr než právny rámec a ochota trhu meniť zabehnuté postupy. Kľúčová otázka je, či sa podarí, aby nové digitálne platformy neroztrieštili európsky trh ešte viac. Únia sa ho totiž dlhodobo snaží zjednotiť v rámci projektu únie úspor a investícií. Otvorené ostáva aj to, ako rýchlo sa nižšie náklady infraštruktúry premietnu do poplatkov, ktoré platí drobný investor.

Otvorené otázky

Zatiaľ nie je jasné, koľko budú banky a brokeri investovať do prechodu na T+1 a či časť nákladov neprenesú na klientov. Nevedno ani, aký veľký podiel emisií sa v Európe bude v nasledujúcich rokoch skutočne vydávať v tokenizovanej podobe. Rovnako nie je jasné, ako sa budú spolu vyvíjať projekty Pontes a Appia, digitálne euro a súkromné stablecoiny. Odpovede prinesú až nasledujúce roky. Smer je však jasný: rýchlejšie vyrovnanie, menej sprostredkovateľov a väčší dôraz na to, aby sa aj digitálne aktíva v eurách vyrovnávali v bezpečných peniazoch centrálnej banky.