Daň z dedičstva: existuje na Slovensku a aké sú poplatky

Daň z dedičstva sa na Slovensku neplatí. Zrušili ju k 1. januáru 2004 spolu s daňou z darovania, takže dedič zdedený majetok nezdaňuje, či ide o byt, peniaze na účte alebo investičné portfólio. Niektoré náklady a povinnosti však pri dedení vzniknúť môžu: platí sa odmena notára v dedičskom konaní, môže vzniknúť povinnosť platiť daň z nehnuteľností a pri neskoršom predaji zdedeného majetku môže prísť na rad daň z príjmov.

V tomto sprievodcovi nájdete, ako dedičské konanie prebieha, koľko približne stojí, na čo si dať pozor pri nehnuteľnostiach a investíciách a ktoré chyby robia dedičia najčastejšie.

Dan z dedicstva na Slovensku: čo hovorí zákon

Daň z dedičstva, darovania a prevodu nehnuteľností upravoval kedysi samostatný zákon. Od roku 2004 sa však tieto dane na Slovensku nevyberajú. Kto teda hľadá „dan z dedicstva“, hľadá v skutočnosti odpoveď na otázku, čo všetko treba pri dedení zaplatiť, aj keď to nie je daň.

Podstatné body:

• Dedenie nie je zdaniteľným príjmom. Majetok nadobudnutý dedením je podľa zákona o dani z príjmov oslobodený, takže ho dedič neuvádza v daňovom priznaní ako príjem.
• Nezáleží na stupni príbuzenstva. Rovnako sa to týka detí, manžela či manželky, súrodencov aj vzdialenejších príbuzných alebo dedičov zo závetu.
• Nezáleží na hodnote dedičstva. Nie je stanovený žiadny limit, od ktorého by sa daň platila.
• Dedičstvo zo zahraničia môže byť iný prípad. Ak poručiteľ žil v krajine, kde sa daň z dedičstva vyberá, alebo tam vlastnil majetok, môže tamojší štát daň vyžadovať. Riadi sa to právom danej krajiny.

Aké poplatky sa pri dedení platia

Hoci sa daň z dedičstva neplatí, dedičské konanie nie je zadarmo. Na Slovensku ho vedie súd, ktorý ho poverí notára ako súdneho komisára. Hlavné náklady sú tieto:

• Odmena notára. Určuje ju vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách notárov. Počíta sa z čistej hodnoty dedičstva, teda z hodnoty majetku po odpočítaní dlhov. Pri vyššej hodnote rastie odmena podľa klesajúcej percentuálnej škály. Pripočítava sa k nej DPH, ak je notár platiteľom DPH.
• Náhrady hotových výdavkov. Patrí sem napríklad poštovné, výpisy z registrov alebo vyhotovenie listín.
• Znalecký posudok. Ak sa dedičia nedohodnú na hodnote majetku alebo ide o zložitejší majetok, napríklad podiel vo firme či pozemky s nejasnou cenou, môže byť potrebné ocenenie znalcom. To je samostatný náklad.
• Právne zastúpenie. Advokát nie je povinný. Ak ho dedič chce, platí si ho sám.

Konkrétne sadzby odmeny notára sa môžu meniť, preto ich treba overiť v aktuálnom znení vyhlášky na portáli Slov-Lex alebo priamo u notára, ktorý konanie vedie. Odmenu spravidla platia dedičia pomerne podľa toho, akú časť dedičstva nadobudli.

Postup dedičského konania krok za krokom

Dedičské konanie sa začína automaticky. Dedič ho nemusí sám iniciovať. Typický priebeh:

1. Úmrtie a oznámenie súdu. Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý konanie začne bez návrhu a pridelí ho notárovi.
2. Predbežné šetrenie. Notár zisťuje, kto sú dedičia, či existuje závet a aký majetok a dlhy poručiteľ mal. Pozve na to spravidla jedného z blízkych príbuzných.
3. Zisťovanie majetku. Notár overuje bankové účty, nehnuteľnosti v katastri, vozidlá, cenné papiere a ďalší majetok. Dedičom pomôže, ak prinesú dostupné doklady, napríklad výpisy z účtov, listy vlastníctva či zmluvy.
4. Vyhlásenie dedičov. Každý dedič sa môže rozhodnúť, či dedičstvo prijme alebo odmietne. Odmietnuť ho možno v zákonnej lehote od poučenia súdom (komisárom).
5. Dohoda alebo rozhodnutie. Dedičia sa môžu dohodnúť na rozdelení majetku. Ak sa nedohodnú, rozhodne sa podľa zákonných podielov alebo závetu.
6. Osvedčenie o dedičstve alebo uznesenie. Po právoplatnosti sa dedič stáva vlastníkom aj formálne. Na základe tohto dokumentu sa robia zmeny v katastri, banke či u obchodníka s cennými papiermi.
7. Následné povinnosti. Napríklad priznanie k dani z nehnuteľností, prepis vozidla alebo prevod investičného účtu na dediča.

Príklady na zaokrúhlených číslach

Nasledujúce príklady sú ilustračné. Ukazujú logiku výpočtu, nie presné sumy, tie závisia od aktuálnych predpisov.

Príklad 1: byt a úspory. Poručiteľ zanechá byt v hodnote 150 000 eur a úspory 20 000 eur, dlhy nemá. Čistá hodnota dedičstva je 170 000 eur. Daň z dedičstva sa neplatí. Dedičia zaplatia odmenu notára vypočítanú zo 170 000 eur podľa vyhlášky a k nej náhrady výdavkov.

Príklad 2: dedičstvo s dlhom. Majetok má hodnotu 50 000 eur a hypotéka 30 000 eur. Čistá hodnota je 20 000 eur a odmena notára sa počíta z tejto nižšej sumy. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Príklad 3: predaj zdedeného bytu. Dedič zdedí byt v hodnote 100 000 eur a o rok ho predá. Samotné dedenie zdanené nie je, ale príjem z predaja nehnuteľnosti môže podliehať dani z príjmov. Zákon oslobodzuje príjem z predaja nehnuteľnosti po uplynutí stanovenej lehoty od nadobudnutia. Pri dedení v priamom rade sa do tejto lehoty za určitých podmienok započítava aj čas, keď nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ. Presné podmienky treba overiť v aktuálnom znení zákona o dani z príjmov alebo na stránke Finančnej správy.

Príklad 4: zdedené akcie a ETF. Dedič zdedí investičné portfólio v hodnote 30 000 eur. Prevod na jeho meno sa nezdaňuje. Ak cenné papiere neskôr predá, prípadný zisk môže podliehať dani z príjmov. Oslobodenie závisí od dĺžky držby a ďalších podmienok podľa zákona o dani z príjmov.

Nehnuteľnosti, investície a dane po dedení

Hoci samotné dedenie je bez dane, pri zdedenom majetku vznikajú bežné daňové a administratívne povinnosti:

• Daň z nehnuteľností. Nový vlastník pozemku, bytu alebo domu musí obci alebo mestu podať priznanie k dani z nehnuteľností. Pri dedení sa lehota viaže na právoplatnosť osvedčenia o dedičstve. Presnú lehotu a sadzby treba overiť na obecnom alebo mestskom úrade, pretože tieto dane určujú obce vo svojich nariadeniach.
• Kataster. Zmena vlastníka sa zapisuje na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. Dedič by si mal skontrolovať, či je zápis na liste vlastníctva správny.
• Daň z príjmov pri predaji. Týka sa nehnuteľností, cenných papierov aj podielov vo firmách. Rozhodujúce sú lehoty držby a podmienky oslobodenia.
• Príjmy zo zdedeného majetku. Ak dedič zdedený byt prenajíma alebo poberá dividendy zo zdedených akcií, tieto príjmy sa zdaňujú bežným spôsobom.

Najčastejšie chyby pri dedení

• Presvedčenie, že treba platiť daň z dedičstva. Ľudia niekedy zbytočne odkladajú dedičské konanie alebo sa obávajú vysokej dane, ktorá na Slovensku neexistuje.
• Neskoré odmietnutie dedičstva. Ak sú dlhy vyššie ako majetok, treba sa rozhodnúť včas. Lehota na odmietnutie je krátka a po jej uplynutí ho už odmietnuť nemožno.
• Zamlčanie majetku. Ak sa majetok objaví neskôr, konanie sa musí dodatočne otvoriť, čo znamená ďalší čas a náklady.
• Zabudnuté priznanie k dani z nehnuteľností. Za oneskorené podanie môže obec uložiť pokutu.
• Predaj bez overenia daňových dôsledkov. Predaj zdedenej nehnuteľnosti alebo akcií krátko po dedení môže viesť k dani z príjmov, s ktorou dedič nepočítal.
• Ignorovanie zahraničného majetku. Pri majetku v cudzine môže platiť iné právo aj iná daň. Oplatí sa to riešiť s odborníkom.

Daň z dedičstva sa teda na Slovensku neplatí, no dedenie má svoje pravidlá a náklady. Dedič, ktorý pozná priebeh konania, odmenu notára a následné daňové povinnosti, sa vyhne zbytočným prekvapeniam. Aktuálne znenie zákonov a sadzieb treba vždy overiť na portáli Slov-Lex, na stránke Finančnej správy alebo u notára, ktorý konanie vedie.