Banka bez diplomu: JPMorganChase láka na 500+ školení a mentorov

Kto na Slovensku uvažuje o práci vo financiách, zväčša počíta s tým, že bez vysokej školy sa ďaleko nedostane. Banky, poisťovne a správcovia aktív roky brali diplom ako prvý filter. Preto je zaujímavé, keď najväčšia banka v Spojených štátoch, JPMorganChase, na svojej kariérnej stránke pre profesionálov rovno uvádza, že na zmysluplnú kariéru u nej vysokoškolský titul netreba a že rozhodujú zručnosti a skúsenosti. Nie je to len americká personálna novinka. Dobre to ukazuje, ako sa vo finančnom sektore mení pohľad na to, kto má šancu sa v ňom uplatniť.

Prečo to zaujíma aj slovenského zamestnanca

Veľké finančné domy už dávno nezamestnávajú len ľudí v pobočkách a na obchodných parketoch. Väčšina práce sa dnes odohráva v prevádzke, v IT, pri kontrole rizík, v compliance či v zákazníckej podpore. Na Slovensku tieto činnosti často zabezpečujú centrá zdieľaných služieb nadnárodných firiem, najmä v Bratislave a v Košiciach. Ak sa globálny hráč takéhoto formátu prestane spoliehať na diplom ako na hlavné kritérium, dá sa čakať, že podobné myslenie sa postupne objaví aj v náborových zásadách iných firiem. Nemusí ísť o priame prevzatie, skôr o tlak konkurencie na trhu práce.

Pre ľudí, ktorí odišli zo školy predčasne, menia odbor alebo sa vracajú do práce po rodičovskej dovolenke, je to dôležitý signál. Rozhodovať sa má podľa toho, čo človek vie urobiť, a nie podľa toho, aký papier získal pred desiatimi rokmi.

Čo banka konkrétne ponúka

Ponuku JPMorganChase možno rozdeliť do troch oblastí. Prvou je vzdelávanie: firma hovorí o učení sa priamo v praxi a o viac ako 500 školiacich programoch. Druhou sú benefity, ktoré majú vzdelávanie a rodinný život podoprieť finančne, teda príspevok na štúdium a pomoc so starostlivosťou o deti. Treťou je sieť ľudí, cez ktorú sa zamestnanci dostanú ku kolegom, mentorom a vedúcim pracovníkom na celom svete.

• Vstup bez titulu: banka deklaruje, že diplom nie je podmienkou kariérneho rastu.
• Viac ako 500 vzdelávacích programov spolu s učením sa na reálnych projektoch.
• Príspevok na štúdium a starostlivosť o deti ako súčasť balíka benefitov.
• Global Mentoring Program, cez ktorý si zamestnanec môže nájsť mentora takmer kdekoľvek na svete.

Mentoring je určený viacerým skupinám: ľuďom, ktorí hľadajú nový smer, tým, čo sa vracajú na trh práce, aj tým, ktorí si chcú rozšíriť odbornosť. Banka tiež zdôrazňuje, že práca jej ľudí ovplyvňuje budúcnosť bankovníctva a projekty pre komunity, ktorým slúži. Ide však o všeobecné vyjadrenie, nie o konkrétne čísla.

Od diplomu k zručnostiam: širší trend

JPMorganChase v tom nie je sama. V posledných rokoch sa v USA rozšíril takzvaný nábor podľa zručností. Viaceré veľké technologické a priemyselné firmy, ale aj verejná správa, pri časti pozícií prestali vyžadovať vysokoškolský diplom. Dôvody sú praktické. Na trhu chýbajú ľudia s konkrétnymi zručnosťami, štúdium v Amerike je drahé a firmy zistili, že titul nie vždy spoľahlivo predpovedá, ako bude človek v práci podávať výkon.

V Európe a na Slovensku je situácia trochu iná. Verejné vysoké školy sú bez školného, takže diplom tu nie je takou finančnou bariérou ako v USA. Zato tu pretrváva iný problém: ľudia často pracujú mimo odboru, ktorý vyštudovali, a firmy sa sťažujú na nedostatok praktických zručností u absolventov. Prístup založený na zručnostiach by mohol pomôcť práve tam, kde formálne vzdelanie nezodpovedá tomu, čo trh potrebuje.

Benefity ako súčasť mzdy: pohľad cez peňaženku

Pri hodnotení pracovnej ponuky sa oplatí pozerať aj na to, čo pribudne alebo ubudne v rozpočte domácnosti, nielen na hrubú mzdu. Príspevok na štúdium môže ušetriť peniaze za kurz, certifikáciu či diaľkové štúdium, ktoré by si inak človek platil sám. Pomoc so starostlivosťou o deti môže pre rodinu znamenať rozdiel medzi tým, či sa jeden z rodičov vôbec vráti do práce na plný úväzok.

Pre zamestnávateľa sú takéto benefity nákladom navyše k mzde a odvodom. Firmy ich používajú ako nástroj, ako si ľudí udržať. Vzdelávanie, ktoré platí zamestnávateľ, často prichádza s podmienkou, že zamestnanec vo firme určitý čas zostane. Výška príspevkov ani konkrétne podmienky však zo zverejnených informácií nevyplývajú.

Čo sa môže zmeniť a čo zostáva otvorené

Podľa nás je deklarácia, že titul netreba, dôležitým krokom, no sama osebe ešte nehovorí, ako to bude vyzerať v praxi. Kľúčová otázka je, či ľudia bez diplomu postupujú vyššie rovnako rýchlo ako ich kolegovia s titulom a či za podobnú prácu dostávajú porovnateľnú odmenu. Z dostupných informácií to vyčítať nevieme. Rovnako nie je jasné, ktorých pozícií sa otvorenejší prístup týka a pri ktorých zostáva formálne vzdelanie naďalej rozhodujúce, napríklad pre regulačné požiadavky.

Do úvahy prichádza niekoľko scenárov. V tom optimistickom sa z náboru podľa zručností stane bežný štandard a vzdelávanie bude zamestnanec dopĺňať priebežne počas kariéry, nie jednorazovo na začiatku. V opatrnejšom zostane pri vstupných a podporných pozíciách, zatiaľ čo dvere k vyšším funkciám budú stále otvárať tituly a certifikáty. Tretia možnosť je, že sa diplom ako filter jednoducho nahradí inými formálnymi požiadavkami, napríklad internými testami alebo profesijnými certifikátmi.

Ako to čítať z pozície uchádzača

Pre človeka, ktorý zvažuje prácu vo veľkej finančnej firme, je užitočné vnímať ponuku vzdelávania a mentoringu ako súčasť celkovej odmeny, nie ako marketingovú ozdobu. Pri pohovore sa oplatí zisťovať konkrétnosti: aké programy sú pre danú pozíciu naozaj dostupné, či vzdelávanie prebieha v pracovnom čase a za akých podmienok sa preplácajú kurzy. Ak sa človek vracia do práce po prestávke, mentoring môže byť praktickou pomocou pri návrate do tempa a zorientovaní sa vo firme.

Celkovo ide o malý, ale výpovedný posun. Finančný sektor, ktorý bol dlho postavený na formálnych kvalifikáciách, otvorene priznáva, že talent sa dá hľadať aj inde. Do akej miery sa to prejaví aj v slovenských pobočkách a centrách nadnárodných firiem, ukážu až skutočné náborové zvyky, nie kariérne stránky.