Obrana ako dôvod na nevyrovnaný rozpočet? Spor o výklad dlhovej brzdy sa vyostruje

Slovenské verejné financie majú ďalšiu tému na spor. Pri zostavovaní rozpočtu sa vláda odvoláva na výnimku z povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet. Ako dôvod uvádza vyššie výdavky na obranu a plnenie medzinárodných záväzkov. Komentár denníka Štandard tento postup označuje za neústavný. Zároveň upozorňuje na rozpor s tým, ako tie isté politické sily pred časom hodnotili darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.

Čo hovorí dlhová brzda

Slovensko má od roku 2012 ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý sa bežne nazýva dlhová brzda. Má zabrániť tomu, aby štátny dlh nekontrolovane rástol, a vláde ukladá pravidlá pri plánovaní príjmov a výdavkov. Dodržiavanie pravidiel sleduje nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Zákon pripúšťa niekoľko výnimiek, napríklad pri vážnych mimoriadnych udalostiach alebo hlbokom poklese ekonomiky. Tieto výnimky však majú platiť len v obmedzených prípadoch, nemajú byť pohodlnou cestou, ako sa vyhnúť konsolidácii.

Jadrom sporu je, či výdavky na obranu a medzinárodné záväzky do týchto prípadov vôbec patria. Podľa kritikov ide o bežnú politiku štátu, ktorú možno plánovať roky dopredu. Nejde teda o nepredvídateľný šok, ktorý by ospravedlnil odklon od pravidiel.

Paralela s migmi

Komentár pripomína rok 2023. Vtedy úradnícka vláda Ľudovíta Ódora rozhodla o odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Vtedajšia opozícia, ktorá dnes vládne, rozhodnutie ostro kritizovala ako prekročenie právomocí a krok v rozpore s ústavou. Teraz sa táto koalícia sama odvoláva na obranu a medzinárodné povinnosti, keď potrebuje ospravedlniť nevyrovnaný rozpočet. Autor komentára považuje túto zmenu postoja za rovnako vážnu ako to, čo vtedy kritizovala.

Bez ohľadu na politické hodnotenie je podstatné jedno: ak sa výnimky z ústavného rámca začnú vykladať voľne, pravidlá strácajú zmysel.

Prečo by to malo zaujímať investorov

Spor o výklad dlhovej brzdy môže pôsobiť ako právnická debata. Má však aj praktické ekonomické dôsledky. Slovensko patrí medzi krajiny eurozóny s vysokým rozpočtovým deficitom a dlh v pomere k HDP sa blíži horným hraniciam, pri ktorých zákon vyžaduje prísnejšie opatrenia. Dôveryhodnosť fiškálnych pravidiel preto sledujú viaceré skupiny:

• Ratingové agentúry pri hodnotení krajiny prihliadajú aj na kvalitu inštitúcií a ochotu vlády dodržiavať vlastné pravidlá.
• Investori do štátnych dlhopisov pri rastúcom riziku žiadajú vyššie výnosy, a to zvyšuje náklady štátu na financovanie dlhu.
• Európska komisia sleduje vývoj deficitu v rámci európskych fiškálnych pravidiel. Tie síce v posledných rokoch dávajú viac priestoru výdavkom na obranu, ale za presne stanovených podmienok.

Vyššie úrokové náklady štátu sa napokon prejavia v rozpočte. Peniaze, ktoré pôjdu na splácanie úrokov, budú chýbať inde, napríklad v investíciách, sociálnej oblasti alebo práve v obrane.

Otvorené otázky

Nie je jasné, či sa spor dostane až na Ústavný súd, ani ako by súd výnimky vyložil. Isté je, že tlak na výdavky na obranu bude v celej Európe pokračovať a podobné spory sa môžu opakovať. Pre Slovensko je preto dôležité, aby sa hranice výnimiek z dlhovej brzdy jasne vymedzili. Mal by to byť výklad, na ktorom sa zhodne aj budúca vláda, nie len tá súčasná.