Strach z odmietnutia brzdí úvery viac ako samotné banky

Keď sa hovorí o dostupnosti úverov, väčšinou sa sleduje, koľko žiadostí banky schvália a koľko odmietnu. Národná banka Slovenska však upozorňuje na skupinu, ktorá v takýchto číslach chýba. Ide o domácnosti, ktoré úver potrebujú, ale o neho vôbec nepožiadajú. Odradí ich obava, že by ich banka aj tak odmietla.

Nejde o okrajový jav. Podľa centrálnej banky je takýchto domácností viac ako tých, ktorým banka úver skutočne zamietla alebo im schválila nižšiu sumu, než chceli. Skutočný počet ľudí, ktorí sa k financovaniu nedostanú, je teda pravdepodobne vyšší, než naznačujú oficiálne údaje o schválených a zamietnutých žiadostiach.

Neviditeľní žiadatelia

Banky aj úverové registre evidujú iba žiadosti, ktoré niekto naozaj podal. Keď si domácnosť formulár nevyplní, v štatistikách sa neobjaví. Nikde preto nevidno, že úver potrebovala a nezískala ho. Takúto skupinu možno zachytiť len tak, že sa ľudí na ich potreby a rozhodnutia opýta niekto priamo.

V odbornej literatúre sa takíto ľudia označujú ako odradení dlžníci. Pre analytikov a regulátorov je to dôležitá skupina. Ak by sa pozerali len na podiel zamietnutých žiadostí, mohli by dospieť k záveru, že prístup k úverom je lepší, než v skutočnosti je.

Na čo domácnosti peniaze potrebujú

Podľa NBS nejde o úvery na zbytočnosti. Domácnosti, ktoré sa žiadosti vzdajú, často chcú financovať jednu z dvoch vecí:

• bývanie – teda kúpu nehnuteľnosti, ktorá sa bez hypotéky väčšinou nedá zaplatiť,
• nečakané výdavky – napríklad nutnú opravu, výpadok príjmu alebo inú situáciu, na ktorú nemajú dostatočnú rezervu.

Práve pri neplánovaných výdavkoch môže mať chýbajúci úver citeľné následky. Domácnosť potom hľadá iné riešenie. Môže si požičať od príbuzných, odložiť nutné výdavky alebo siahnuť po drahších a menej regulovaných formách financovania.

Prečo sa ľudia boja požiadať

Obava zo zamietnutia môže mať rôzne príčiny. Niektorí ľudia predpokladajú, že s ich príjmom alebo pracovnou zmluvou nesplnia podmienky. Iní majú v minulosti zlú skúsenosť alebo nevedia, ako banky bonitu posudzujú. Na Slovensku navyše platia pri úveroch na bývanie limity napríklad na pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti a na celkovú zadlženosť voči príjmu. To môže v ľuďoch posilniť dojem, že úver nemajú šancu dostať.

Dôležité je, že táto obava nemusí byť vždy oprávnená. Časť domácností, ktoré sa žiadosti vzdajú, by úver možno dostala, aspoň v nižšej sume alebo za iných podmienok. Iné by naopak naozaj neprešli. Z prieskumu sa nedá jednoznačne zistiť, ktorá z týchto skupín prevažuje. Ukazuje však, že rozhodnutie o úvere sa často robí ešte pred návštevou banky.

Čo to znamená pre pohľad na trh

Zistenie centrálnej banky dopĺňa obraz o úverovom trhu. Doterajšie ukazovatele sledovali predovšetkým to, ako sa správajú banky. Teraz sa ukazuje, že dostupnosť financovania významne ovplyvňujú aj očakávania a obavy samotných klientov. Pre hodnotenie finančnej situácie domácností je preto dôležité sledovať aj tých, ktorí v bankových systémoch nefigurujú.

Pre domácnosti z toho vyplýva praktický záver: vlastný odhad šance na úver môže byť nepresný. Banky aj nezávislí poradcovia dnes bežne ponúkajú predbežné posúdenie bonity. Klient sa vďaka nemu dozvie, aké sú jeho možnosti, skôr ako sa rozhodne, či o úver požiada.