Pôžička od 365.bank: o cene úveru nerozhoduje len úroková sadzba

Pre bežnú slovenskú domácnosť je spotrebný úver najdostupnejším spôsobom, ako zaplatiť väčší výdavok, na ktorý nemá našetrené: novú práčku, opravu auta, zubára či rekonštrukciu kúpeľne. Banky preto tento produkt čoraz viac presúvajú do mobilných aplikácií a skracujú celý proces na niekoľko klikov. Medzi nimi je aj 365.bank, ktorá na svojom webe ponúka spotrebný úver s názvom Pôžička od 365. Pre čitateľa však nie je kľúčové, ako rýchlo dostane peniaze, ale koľko ho budú stáť a či ich zvládne splácať aj v horšom roku.

Úver na pár klikov mení správanie domácností

Kedysi znamenala pôžička cestu na pobočku, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa a niekoľko dní čakania. Dnes banka vidí príjmy klienta na jeho účte a rozhodnutie môže prísť takmer okamžite. Pre ľudí, ktorí majú v banke účet, je to pohodlné, no zároveň to znižuje „trenie“, ktoré kedysi nútilo človeka nad úverom porozmýšľať. Rýchlosť sama osebe nie je problém. Problém nastane vtedy, keď nahradí premyslenie.

365.bank je nástupcom Poštovej banky, ktorá sa pred niekoľkými rokmi premenovala a sústredila sa na digitálne bankovníctvo. Vďaka tomu má široký okruh klientov aj mimo veľkých miest a jej spotrebná pôžička tak priamo konkuruje ponukám ostatných domácich bánk aj nebankových spoločností.

Čo o cene úveru prezradí RPMN

Najčastejšia chyba pri výbere pôžičky je porovnávať iba úrokovú sadzbu. Tá však nehovorí o poplatkoch za poskytnutie, vedenie úverového účtu ani o povinných doplnkových službách. Na to slúži ročná percentuálna miera nákladov, skrátene RPMN. Každý veriteľ ju musí uviesť v reprezentatívnom príklade a v predzmluvných informáciách, takže ponuky jednotlivých bánk je možné porovnať rovnakým metrom.

Druhým užitočným údajom je celková suma, ktorú spotrebiteľ za celé obdobie zaplatí. Práve tá ukazuje, čo znamená dlhšia splatnosť: nižšia mesačná splátka vyzerá lákavo, no pri dlhšej dobe splácania zaplatí klient na úrokoch spravidla viac. Konkrétne parametre Pôžičky od 365, teda sadzby, poplatky či rozpätie súm, treba overiť priamo v aktuálnom reprezentatívnom príklade banky, pretože sa môžu meniť.

• Úroková sadzba hovorí, koľko stojí samotná požičaná istina.
• RPMN zahŕňa aj ďalšie povinné náklady a slúži na porovnanie ponúk.
• Celková splatná suma ukazuje, koľko eur nakoniec reálne odíde z účtu.

Hranice, ktoré stanovuje regulácia

Slovensko patrí v regióne ku krajinám s pomerne prísnou reguláciou spotrebných úverov. Národná banka Slovenska po rokoch rýchleho rastu zadlženia domácností zaviedla makroprudenciálne pravidlá, ktoré platia pre všetky banky. Spotrebný úver môže mať splatnosť najviac osem rokov a banka musí overiť ukazovateľ DSTI, teda aký podiel disponibilného príjmu domácnosti pohltia všetky splátky dlhov. Limit je 60 percent príjmu očisteného o životné minimum.

Zákon o spotrebiteľských úveroch navyše obmedzuje výšku RPMN vo vzťahu k priemerným hodnotám, ktoré zverejňuje NBS, čím bráni najdrahším úžerníckym ponukám. Spotrebiteľ má tiež právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu a úver môže kedykoľvek predčasne splatiť, pričom veriteľ si za to smie účtovať len zákonom obmedzenú náhradu nákladov.

V porovnaní so situáciou spred desiatich rokov, keď na trhu pôsobilo množstvo nebankových subjektov s veľmi drahými pôžičkami, je dnešné prostredie pre dlžníka výrazne bezpečnejšie. Neznamená to však, že úver nemôže byť pre konkrétnu domácnosť príliš ťažkým bremenom.

Čo sa môže zmeniť s novou európskou smernicou

Európska únia v roku 2023 prijala novú smernicu o spotrebiteľských úveroch, ktorá má nahradiť pravidlá z roku 2008. Členské štáty ju mali prebrať do konca roka 2025 a uplatňovať sa má od novembra 2026. Smernica okrem iného rozširuje pravidlá na menšie úvery a niektoré formy odloženej platby typu „kúp teraz, zaplať neskôr“ a sprísňuje požiadavky na posudzovanie úverovej bonity a na spôsob, akým sa úvery propagujú online.

Pre slovenského klienta bánk to pravdepodobne nebude znamenať revolúciu, pretože domáce pravidlá sú už dnes v mnohom prísne. Otvorenou otázkou zostáva, ako presne sa nové požiadavky premietnu do digitálnych procesov, napríklad do toho, aké upozornenia uvidí klient v aplikácii skôr, než potvrdí žiadosť jedným tlačidlom.

Kedy pôžička dáva zmysel a kedy nie

Úver na vec, ktorá domácnosti ušetrí peniaze alebo udrží príjem, napríklad opravu auta potrebného na dochádzanie do práce, má inú logiku ako pôžička na dovolenku či elektroniku. V druhom prípade platí človek úrok za to, že si spotrebu posunie dopredu. Rozumnou poistkou je ešte pred podpisom spočítať, ako by splátka vyzerala, keby príjem domácnosti na pár mesiacov klesol.

Ďalším scenárom je konsolidácia, teda nahradenie viacerých drahších dlhov jedným lacnejším. Tá môže znížiť mesačné výdavky aj celkové náklady, ale len ak sa staré úvery naozaj splatia a kreditná karta či kontokorent sa znova nevyčerpajú.

Náš pohľad a otvorené otázky

Podľa nás je pohodlnosť digitálnych pôžičiek dvojsečná. Konkurencia medzi bankami tlačí ceny a rýchlosť v prospech klienta, no zároveň sa skracuje čas na rozhodnutie. Dá sa čakať, že banky budú v aplikáciách ešte viac využívať predschválené ponuky na základe údajov z účtu. Kľúčová otázka je, či si klienti na druhej strane zvyknú porovnávať RPMN a celkovú splatnú sumu aspoň medzi dvomi či tromi bankami, alebo zostanú pri prvej ponuke, ktorá sa im zobrazí. Nevieme zatiaľ ani to, ako sa na cenách spotrebných úverov prejaví ďalší vývoj sadzieb Európskej centrálnej banky, keďže fixné sadzby pri týchto úveroch reagujú s oneskorením.