Ropa a plyn drahšie, než rátala ECB: čo to znamená pre domácnosti

Kto na Slovensku spláca hypotéku, pravidelne tankuje alebo čaká, aké ceny energií mu prinesie budúci rok, by mal sledovať aj debatu vo Frankfurte, nielen ceny na čerpacej stanici. Martin Kocher, guvernér rakúskej centrálnej banky a zároveň člen Rady guvernérov ECB, ktorá určuje úrokové sadzby aj pre Slovensko, opísal v blogu Oesterreichische Nationalbank dilemu, pred ktorou stojí menová politika eurozóny. Ropa a plyn v posledných týždňoch ďalej zdraželi a súčasne stúpli výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov. Oba vývoje ovplyvňujú infláciu aj hospodársky rast, ale každý iným spôsobom.

Prečo sa to týka aj slovenskej peňaženky

Slovensko nemá vlastnú menovú politiku. O úrokoch rozhoduje Rada guvernérov ECB, v ktorej sedí aj guvernér Národnej banky Slovenska. Úvahy guvernéra z Viedne sa preto priamo týkajú aj slovenských úverov a úspor. Slovenská ekonomika je navyše pri rope aj zemnom plyne do veľkej miery odkázaná na dovoz, takže drahšie energie sa tu rýchlo premietajú do cien dopravy, výroby aj potravín.

Pri domácnostiach závisí rýchlosť tohto prenosu aj od toho, ako štát reguluje ceny elektriny a plynu a aké rozhodnutia v energetike prijme. Ako sa súčasné zdraženie prejaví v regulovaných cenách na ďalšie obdobie, je zatiaľ otvorené. Firmy, ktoré nakupujú energie za trhové ceny, však vyššie náklady pocítia skôr a časť z nich sa môže objaviť v cenách tovarov a služieb.

Predpoklady zo septembra sa nenaplnili

Keď ECB v septembri zverejnila makroekonomické prognózy, vychádzala z trhových očakávaní, podľa ktorých mali ceny energií postupne klesať. Konflikt na Blízkom a Strednom východe však pokračuje. Ropa a plyn sú dnes citeľne drahšie, ako predpokladal základný scenár, a čiastočne prekračujú aj ceny, s ktorými rátal nepriaznivý scenár zverejnený spolu s prognózou.

Kocher dodáva, že to ešte neznamená, že nepriaznivý scenár je teraz ako celok najpravdepodobnejší. Riziká pre infláciu sa však podľa neho zvýšili. Pre ďalší vývoj budú podľa jeho textu rozhodujúce najmä tieto otázky:

• ako dlho zostanú ceny energií na súčasnej vysokej úrovni,
• do akej miery sa premietnu do cien ostatných tovarov a služieb,
• či vzniknú takzvané efekty druhého kola, teda či sa inflačný tlak cez mzdy a ceny ustáli.

Dve správy, dva rôzne smery

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že drahšie energie aj vyššie výnosy sú jednoducho zlé správy. Pre centrálnu banku však ťahajú opačnými smermi. Drahšia ropa a plyn zvyšujú infláciu priamo, no zároveň uberajú z reálnych príjmov domácností a ziskov firiem, a tým spomaľujú ekonomiku. Ide o klasický ponukový šok, na ktorý úrokové sadzby pôsobia len obmedzene, pretože vyšším úrokom sa dovoz energií nezlacní.

Vyššie výnosy dlhodobých dlhopisov naproti tomu sprísňujú finančné podmienky. Drahšie si požičiava štát, firmy aj domácnosti, a to tlmí dopyt aj infláciu. Trh tak čiastočne robí to, čo by inak musela urobiť centrálna banka zvýšením sadzieb. Pre Radu guvernérov to znamená vyvážiť dva protichodné vplyvy, ktoré zároveň pôsobia na rast aj na ceny.

Čo znamenajú vyššie výnosy pre štát a hypotéky

Slovensko financuje deficit a splácanie starého dlhu vydávaním štátnych dlhopisov. Keď výnosy rastú, nové emisie sú drahšie a náklady na obsluhu dlhu sa postupne zvyšujú, ako sa starší a lacnejší dlh nahrádza novým. Pri krajine, ktorá konsoliduje verejné financie, to nie je zanedbateľný detail, keďže každé euro navyše na úrokoch chýba inde v rozpočte.

Pri hypotékach je vzťah nepriamy, ale existuje. Banky pri cenotvorbe dlhších fixácií prihliadajú aj na dlhodobé trhové sadzby, nielen na základnú sadzbu ECB. Vyššie výnosy preto môžu brzdiť zlacňovanie nových hypoték alebo refixácií aj vtedy, keď ECB svoje sadzby nemení. Ako konkrétne banky zareagujú, sa ukáže až v ich ponukách.

Porovnanie s energetickou krízou z roku 2022

Súčasná situácia prirodzene pripomína roky 2021 až 2023. Po ruskej invázii na Ukrajinu energie prudko zdraželi, inflácia v eurozóne vystúpila na dvojciferné hodnoty a ECB od leta 2022 zvyšovala sadzby najrýchlejším tempom vo svojej histórii. Slovensko patrilo v tom období ku krajinám s najvyššou infláciou v eurozóne. Centrálne banky si z toho odniesli ponaučenie, že príliš dlho považovať cenový šok za dočasný sa môže vypomstiť.

Rozdiel je v tom, že dnes ECB nevychádza z obdobia extrémne nízkych sadzieb a inflácie, ktorá už ušla. Preto Kocher zdôrazňuje práve efekty druhého kola. Kým drahé energie zostávajú izolovaným šokom, centrálna banka má priestor ich prečkať. Ak by sa však preniesli do mzdových požiadaviek a cien služieb, rástol by tlak konať.

Možné scenáre a otvorené otázky

Zjednodušene sa dajú načrtnúť tri vývojové línie. V prvej ceny energií po upokojení geopolitickej situácie pomerne rýchlo klesnú a súčasný nárast zostane krátkodobým výkyvom v inflačných číslach. V druhej zostanú energie dlhšie drahé a postupne sa premietnu do širšej cenovej hladiny. V tretej by drahé energie spolu so sprísnenými finančnými podmienkami výrazne pribrzdili ekonomiku a centrálna banka by stála pred nepríjemnou voľbou medzi podporou rastu a ochranou cenovej stability.

Podľa nás je dôležité, že Kocher otvorene hovorí o vyšších rizikách, no zároveň odmieta automaticky prijať pesimistický scenár. Dá sa čakať, že ECB bude najbližšie mesiace postupovať opatrne a od jedného zasadnutia k druhému, s dôrazom na údaje o mzdách a cenách služieb. Kľúčová otázka podľa nás nie je, či energie zdraželi, ale či sa z ich zdraženia stane trvalejšia inflácia. Na to dnes jasnú odpoveď nemá nikto.

Otvorené zostáva viacero vecí: ako dlho potrvá konflikt na Blízkom východe, ako sa zdraženie premietne do regulovaných cien energií na Slovensku a čo ukážu nové prognózy Eurosystému, ktoré ECB tradične zverejňuje v decembri. Pre bežnú domácnosť z toho vyplýva najmä to, že obdobie rýchlo klesajúcich úrokov a stabilných cien energií nie je samozrejmosťou.