SNB zverejnila finančné účty za krízový rok 2008 až v novembri 2010

Keď v roku 2008 padali banky a ceny akcií, väčšina ľudí sledovala titulky o záchranných balíkoch. O tom, ako kríza zmenila majetok domácností, firiem a štátu, sa však celú pravdu dozvedáme až oveľa neskôr, keď štatistici dajú dokopy kompletné bilancie. Pekne to ukazuje Švajčiarsko: Švajčiarska národná banka (SNB) vydala finančné účty za rok 2008 až 19. novembra 2010, teda takmer dva roky po skončení sledovaného roka. Pre slovenského čitateľa je to užitočná pripomienka, že aj keď sa o ekonomických otrasoch hovorí okamžite, ich skutočný účet sa skladá roky.

Čo vlastne finančné účty merajú

Finančné účty, po nemecky Finanzierungsrechnung, sú akási súvaha celej krajiny. Ekonomiku delia na veľké sektory: domácnosti, nefinančné podniky, finančné inštitúcie (banky, poisťovne, penzijné fondy), verejnú správu a zahraničie. Pri každom z nich sledujú, aký finančný majetok drží (vklady, dlhopisy, akcie, podiely vo fondoch, nároky voči poisťovniam a penzijným fondom) a aké má záväzky (úvery, vydané cenné papiere).

HDP hovorí, koľko krajina za rok vyprodukovala. Finančné účty naproti tomu ukazujú, kto komu dlhuje a kto komu požičiava. V krízovom roku, akým bol 2008, je práve toto podstatné: ukáže sa, ktoré sektory boli najviac zadlžené, kto prišiel o hodnotu cenných papierov a kto bol nakoniec čistým veriteľom.

Prečo práve rok 2008

Pre Švajčiarsko to nebol obyčajný rok. Globálna finančná kríza zasiahla aj jeho bankový sektor, ktorý je v porovnaní s veľkosťou ekonomiky mimoriadne veľký. Na jeseň 2008 museli spolkové orgány a SNB podporiť najväčšiu banku krajiny, UBS: centrálna banka vytvorila osobitný fond, ktorý od banky prevzal problematické aktíva, a štát posilnil jej kapitál. Švajčiarsky frank sa zároveň v neistých časoch posilňoval ako bezpečný prístav.

Z publikácie, ktorú máme k dispozícii, nevieme vyčítať konkrétne čísla o tom, ako sa v roku 2008 menil majetok jednotlivých sektorov. Preto ich tu ani neuvádzame. Otvorenou otázkou zostáva najmä to, ako veľmi pád finančných trhov znížil hodnotu úspor švajčiarskych domácností a nakoľko to vyvážili stabilnejšie zložky, napríklad nároky v penzijných fondoch alebo bankové vklady.

Dva roky čakania: vada, alebo vlastnosť?

Na prvý pohľad pôsobí takmer dvojročné oneskorenie zvláštne. Treba však rozlišovať. Rýchle ukazovatele, ako inflácia, nezamestnanosť či prvé odhady HDP, vychádzajú v priebehu týždňov. Finančné účty sú zložitejšie: spájajú údaje bánk, poisťovní, fondov, štátu, platobnej bilancie aj firemných výkazov, ktoré sa musia navzájom zosúladiť. Mnohé zdroje sú k dispozícii až po uzávierkach účtovných rokov a auditoch.

• Výhoda: výsledkom je ucelený a konzistentný obraz, kde majetok jedného sektora zodpovedá záväzku iného.
• Nevýhoda: na rozhodovanie v strede krízy prichádzajú tieto údaje neskoro, takže politici a centrálne banky sa musia opierať o neúplné informácie.

Od čias globálnej krízy sa preto v Európe aj inde kládol väčší dôraz na rýchlejšie, napríklad štvrťročné finančné účty. Ako veľmi sa skrátilo oneskorenie konkrétne vo Švajčiarsku, je téma, ktorú by bolo treba overiť v novších publikáciách SNB.

Čo to znamená pre Slovensko a bežnú domácnosť

Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009, teda hneď po krízovom roku, ktorý švajčiarska publikácia opisuje. Finančné účty za Slovensko zostavuje Národná banka Slovenska podľa európskych štandardov a za celú Úniu ich zverejňuje Eurostat. Porovnanie so Švajčiarskom je poučné najmä v štruktúre majetku. Švajčiarske domácnosti majú výrazný podiel úspor v povinnom zamestnaneckom penzijnom pilieri a sú známe aj vysokým hypotekárnym zadlžením. Slovenské domácnosti mali historicky väčšinu finančného majetku v bankových vkladoch a kapitálové trhy u nás zohrávali menšiu úlohu.

Pre bežnú domácnosť z toho plynie jednoduchá paralela. Rovnako ako krajina, aj rodina má svoju „finančnú súvahu“: na jednej strane úspory, investície a nároky na dôchodok, na druhej hypotéku a spotrebné úvery. Kríza z roku 2008 ukázala, že pri otrasoch nerozhoduje len výška majetku, ale aj to, z čoho sa skladá a ako rýchlo sa dá premeniť na hotovosť.

Náš pohľad: hodnota oneskorenej štatistiky

Podľa nás by bolo chybou mávnuť nad publikáciou z roku 2010 rukou len preto, že opisuje dávnu minulosť. Práve s odstupom sa dá posúdiť, či záchranné kroky z roku 2008 len presunuli riziko zo súkromných bilancií na verejné, alebo ho naozaj znížili. Kľúčová otázka je, či si politici z takýchto spätných pohľadov vezmú poučenie včas, skôr než príde ďalšia kríza. Dá sa čakať, že s rastúcim zadlžením domácností v Európe vrátane Slovenska budú sektorové finančné účty dôležitejším nástrojom pre regulátorov, napríklad pri nastavovaní pravidiel pre hypotéky.

Otvorené otázky do budúcnosti

Krátka správa o vydaní publikácie nedáva odpovede na všetko, no načrtáva niekoľko tém, ktoré stojí za to sledovať:

• Ako sa v krízových rokoch menil pomer medzi rizikovým a bezpečným majetkom domácností vo Švajčiarsku a na Slovensku?
• Do akej miery prešli straty finančného sektora z roku 2008 na verejnú správu a centrálnu banku?
• Dokážu štatistici skrátiť čas medzi koncom roka a zverejnením údajov tak, aby slúžili aj počas krízy, nielen po nej?
• Ako veľmi sa slovenské domácnosti po vstupe do eurozóny priblížili v štruktúre majetku západným krajinám?

Finančné účty nie sú čítanie, ktoré by hýbalo trhmi zo dňa na deň. Sú však pamäťou ekonomiky a bez nej sa ťažko hovorí o tom, čo sa v kríze naozaj stalo.