Tokenizované akcie a zlato: prečo rozhoduje, kto token vydal

Kto si dnes v kryptoaplikácii otvorí zoznam tokenov, popri bitcoine a ethereu narazí aj na tokeny, ktoré nesú názvy známych amerických akcií, štátnych dlhopisov alebo zlata. Na obrazovke sa od bežných kryptomien takmer nelíšia: majú cenu, graf aj tlačidlo na nákup. Rozdiel je však zásadný. Pri bitcoine nik iný za hodnotou nestojí, kým tokenizované reálne aktívum je v podstate prísľub niekoho iného. Práve preto sa agregátor CoinGecko rozhodol verejne vysvetliť, ako tieto tokeny triedi podľa ich emitentov.

Prečo sa to týka aj slovenského sporiteľa

Tokenizované akcie a dlhopisy sa často opisujú ako jednoduchší vstup na svetové trhy: obchodovanie nonstop, nákup zlomku akcie a vyrovnanie v priebehu minút. Pre domácnosť, ktorá doteraz poznala hlavne termínovaný vklad, podielový fond alebo ETF cez brokera, to môže znieť lákavo. Kúpou takéhoto tokenu však človek nekupuje priamo akciu ani dlhopis. Kupuje nárok voči subjektu, ktorý podkladové aktívum drží alebo sa k nemu zmluvne zaviazal. Ak tento subjekt zlyhá, cena na blockchaine nemusí nič vypovedať o tom, čo držiteľ nakoniec dostane späť.

Tradičné investovanie sa opiera o roky budované zábezpeky: regulovaného brokera, centrálneho depozitára, oddelenie majetku klientov a v prípade problémov aj systém ochrany investorov. Pri tokenoch je tento reťazec často kratší a pre bežného človeka menej prehľadný. Preto má zmysel, keď sa veľký dátový agregátor pokúsi tokeny aspoň systematicky priradiť ku konkrétnym vydavateľom.

Čo je tokenizované reálne aktívum

Skratka RWA (z anglického real-world asset) označuje token, ktorého hodnota je naviazaná na aktívum existujúce mimo blockchainu (off-chain). Medzi najčastejšie skupiny patria:

• tokenizované akcie, teda tokeny sledujúce cenu akcií obchodovaných na klasických burzách,
• tokenizované dlhopisy a fondy peňažného trhu, najčastejšie naviazané na krátkodobé americké štátne pokladničné poukážky,
• tokenizované komodity, predovšetkým zlato uložené v trezore,
• ďalšie aktíva, napríklad úverové pohľadávky alebo nehnuteľnosti.

Spoločné majú to, že blockchain slúži len ako evidencia vlastníctva a prevodov. Samotná hodnota stojí na reálnom majetku a na právnej štruktúre, ktorá token s týmto majetkom spája.

Emitent ako kľúčový údaj

Metodika CoinGecka stavia do centra pozornosti emitenta, teda subjekt, ktorý token vytvára a zodpovedá za jeho krytie. Logika je jednoduchá: dva tokeny, ktoré sledujú cenu tej istej akcie, môžu mať úplne iné riziká podľa toho, kto ich vydal, kde sídli, kto drží podkladové aktíva a aké práva držiteľovi priznáva. Pri jednom môže ísť o priamy nárok na podiel vo fonde, pri inom o zmluvný derivát, ktorý len kopíruje cenu.

Triedenie podľa emitenta tak používateľovi pomáha položiť si správnu otázku. Netreba sa pýtať len, akú akciu token sleduje, ale aj to, kto mu sľubuje jej hodnotu. Podrobnosti o tom, aké kritériá agregátor pri priraďovaní uplatňuje a ako rieši sporné prípady, opisuje vo svojom FAQ. Treba však pripomenúť, že ide o klasifikáciu dátovej platformy, nie o audit ani o regulačné posúdenie.

Ako sa to líši od ETF či fondu cez brokera

Porovnanie s klasickým ETF je pre slovenského čitateľa asi najnázornejšie. Fond kótovaný v Európe podlieha pravidlám EÚ, jeho majetok drží depozitár a investor ho kupuje cez licencovaného obchodníka s cennými papiermi. Pri tokene závisí výsledok od toho, ako emitent nastavil právnu štruktúru, a podmienky sa medzi produktmi výrazne líšia. Niektoré tokeny sú určené iba pre profesionálnych alebo kvalifikovaných investorov, iné sú pre klientov z určitých krajín úplne nedostupné.

Dôležitý je aj európsky rámec. Nariadenie MiCA upravuje kryptoaktíva a ich poskytovateľov, no tokeny, ktoré majú charakter finančného nástroja, napríklad cenného papiera, spadajú pod klasickú finančnú reguláciu. Hranica medzi týmito režimami nie je pre laika vždy zrejmá a o konkrétnom zaradení rozhodujú regulátori. Na Slovensku je dohľadovou inštitúciou Národná banka Slovenska.

Náš pohľad: poriadok v dátach je krok, nie záruka

Podľa nás je jasné triedenie emitentov užitočným krokom, pretože segment tokenizovaných aktív rýchlo rastie a v zoznamoch sa ľahko stratí rozdiel medzi plne krytým produktom a obyčajným kopírovaním ceny. Dá sa čakať, že s príchodom ďalších veľkých finančných domov na blockchain bude takýchto tokenov pribúdať a porovnávanie podľa emitenta sa stane štandardom. Kľúčová otázka je však iná: dokáže dátová klasifikácia odhaliť aj kvalitu krytia, teda či emitent pravidelne a nezávisle preukazuje, že podkladové aktíva skutočne drží? Na to samotné priradenie tokenu k vydavateľovi nestačí.

Otvorené otázky a možné scenáre

Vývoj tokenizácie môže ísť viacerými smermi. V priaznivom scenári sa tokenizované dlhopisy a fondy stanú bežnou súčasťou finančnej infraštruktúry a banky aj správcovské spoločnosti ich budú ponúkať v regulovanom prostredí aj európskym retailovým klientom. V opatrnejšom scenári ostanú hlavne nástrojom pre inštitúcie a kryptofirmy, kým bežní investori ich budú poznať len okrajovo. Nedá sa vylúčiť ani to, že zlyhanie niektorého menšieho emitenta pribrzdí dôveru v celý segment.

Otvorené zostáva viacero praktických otázok:

• Ako sa budú tokenizované akcie a dlhopisy zdaňovať u slovenských fyzických osôb, ak sa nerozlišuje, či ide o kryptoaktívum alebo cenný papier?
• Získa držiteľ tokenu na akciu aj dividendy či hlasovacie práva, alebo len ekonomickú expozíciu?
• Čo sa stane s tokenom, ak emitent ukončí činnosť alebo zmení podmienky odkúpenia?
• Budú európski poskytovatelia ponúkať tieto produkty retailu v plnom rozsahu, alebo zostanú určené najmä profesionálom?

Odpovede na tieto otázky sa budú líšiť produkt od produktu. Pre čitateľa je preto užitočné vnímať klasifikáciu podľa emitenta ako prvý filter, nie ako konečný verdikt. Názov tokenu v aplikácii nehovorí nič o tom, kto stojí za sľubom, ktorý sa v ňom skrýva.