Zásoby kukurice klesli o 78 percent, vláda pripravuje 30 miliónov eur na kompenzácie za sucho

Štatistický úrad SR zverejnil údaje o zásobách obilnín a olejnín na skladoch prvovýrobcov, ktoré ukazujú výrazný úbytok počas prvého polroka 2026. Najvýraznejší pokles zaznamenala kukurica na zrno, ktorej zásoby klesli oproti počiatočnému stavu o takmer 80 percent, konkrétne o 78 %. Súčasne ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravuje mechanizmus na kompenzáciu škôd spôsobených suchom, na ktoré vláda 2. septembra vyčlenila 30 miliónov eur.

Ako sa menili zásoby obilnín

K 1. januáru 2026 evidovali prvovýrobcovia na Slovensku najvyššie zásoby pri pšenici mäkkej, konkrétne 522.000 ton, a pri kukurici, ktorej zásoby dosahovali 493.000 ton. Tieto dve plodiny tak dominovali skladom v súlade s ich rozšíreným pestovaním. Zásoby jačmeňa na začiatku roka predstavovali 182.000 ton a pšenice tvrdej 173.000 ton. Zásoby raže, ovsa či tritikale spolu nepresahovali 17.000 ton.

Počas prvého polroka sa tieto zásoby zvyšovali najmä o časť vyzbieranej vlastnej úrody a nákupmi. Najväčší prírastok z vlastnej úrody zaznamenala pšenica mäkká, a to 114.000 ton, a jačmeň s prírastkom 106.000 ton.

• Kukurica na zrno: pokles zásob o 78 %, na konečnú úroveň 107.000 ton, väčšina objemu smerovala na predaj
• Pšenica mäkká: pokles o 62 %, na 197.000 ton
• Pšenica tvrdá: pokles o 62 %, na 66.000 ton
• Jačmeň: pokles o 29 %, na 129.000 ton

Pri kukurici tak ide o najvyššiu mieru využitia disponibilných zásob zo všetkých sledovaných obilnín. Štatistický úrad zdôrazňuje, že väčšina úbytku kukurice smerovala na predaj, teda nejde priamo o stratu úrody v dôsledku sucha, ale o bežný obchodný pohyb zásob počas prvej polovice roka.

Olejniny na tom boli podobne

Podobný, ešte výraznejší trend zaznamenali aj olejniny. Zásoby repky olejnej dosahovali k začiatku roka 39.000 ton, sóje 37.000 ton a slnečnice 25.000 ton. Počas polroka sa zásoby zvyšovali najmä o vyzbieranú vlastnú úrodu, pri repke o 57.000 ton z vlastnej produkcie a o 6000 ton z nákupov. Najvyšší prírastok z nákupov mala sója, konkrétne 7000 ton.

Na konci polroka sa však zásoby slnečnice prepadli o 86 % na iba 3000 ton, čo predstavuje najvyššiu mieru využitia disponibilných zásob medzi sledovanými olejninami. Zásoby sóje klesli o 80 % na 7000 ton. Jedinou plodinou, ktorej zásoby narástli, bola repka olejná, kde bol zaznamenaný nárast o 4 % na 41.000 ton, pričom v skladoch dominovali zásoby z vlastnej úrody.

Kompenzácie za sucho sa ešte formujú

Popri týchto štatistických údajoch o zásobách rezort pôdohospodárstva pracuje na samostatnom mechanizme, ktorý má farmárom kompenzovať škody spôsobené suchom. Vláda na tento účel 2. septembra vyčlenila 30 miliónov eur. Konkrétne podmienky, podľa ktorých sa peniaze rozdelia, ministerstvo ešte finalizuje.

Agrárna komora Slovenska (AKS) zároveň vyzvala ministerstvo, aby pri rozdeľovaní pomoci zohľadnilo aj skutočnú výšku nákladov, ktoré poľnohospodári vynaložili na ochranu úrody. Podľa komory by mala byť pomoc nastavená spravodlivo tak, aby zodpovedala reálnemu rozsahu škôd u jednotlivých pestovateľov.

Čo to znamená pre vás

Pre spotrebiteľov na Slovensku je dôležité rozlišovať medzi dvomi odlišnými javmi. Pokles zásob kukurice na skladoch nie je automaticky dôkazom nedostatku na trhu, pretože podľa štatistického úradu väčšina objemu smerovala na predaj, teda ide o bežný pohyb komodity medzi prvovýrobcami a odberateľmi, nie o výpadok produkcie. Kukurica sa pritom vo veľkej miere spracúva ako krmovina pre živočíšnu výrobu, preto vývoj jej ceny a dostupnosti môže mať nepriamy vplyv na ceny mäsa, mlieka a vajec.

Pre poľnohospodárov je dôležitejšia druhá téma, teda pripravovaný kompenzačný mechanizmus za škody spôsobené suchom. Výška 30 miliónov eur bola vládou schválená už začiatkom septembra, konkrétne podmienky výplaty však ešte ministerstvo dolaďuje. Farmári, ktorých úroda bola suchom postihnutá, by mali sledovať oficiálne informácie ministerstva pôdohospodárstva o termínoch a kritériách žiadostí, aby si nárok na kompenzáciu nenechali ujsť.