Európskym firmám sa tenčia finančné vankúše. Drahé peniaze a slabý dopyt naraz tlačia na ich bilancie

Európske podniky majú čoraz menej priestoru na manévrovanie. Drahšie peniaze, rastúce zadlženie, vlažný záujem zákazníkov a k tomu potreba investovať do modernizácie. Táto kombinácia postupne uberá z finančných vankúšov, ktoré si firmy vytvorili v lepších časoch. Podľa denníka Štandard tieto rezervy začínajú citeľne rednúť.

Koniec éry lacného dlhu

Viac ako desať rokov fungovali európske spoločnosti v prostredí mimoriadne nízkych, miestami až záporných úrokových sadzieb. Úvery a dlhopisy boli lacné a refinancovanie jednoduché. Mnohé firmy to využili na expanziu, akvizície či spätné odkupy akcií. Zlom prišiel s inflačnou vlnou po pandémii, keď Európska centrálna banka výrazne sprísnila menovú politiku.

Sadzby sa odvtedy z vrcholov znížili, na úrovne spred niekoľkých rokov sa však nevrátili. Podniky preto musia dlh, ktorý si kedysi požičali za výhodných podmienok, postupne refinancovať za citeľne vyššiu cenu. Každá splatná emisia dlhopisov alebo končiaci úver tak zvyšuje úrokové náklady a uberá z prevádzkového zisku.

Slabý dopyt nepomáha

Vyššie náklady by sa dali ľahšie zvládnuť, keby rástli tržby. Európska ekonomika sa však dlhodobo nevie poriadne odraziť a dopyt v mnohých odvetviach ostáva utlmený. Domácnosti míňajú opatrne a priemysel zápasí s vysokými cenami energií aj s konkurenciou z Ázie. Exportérov navyše zaťažuje neistota v medzinárodnom obchode.

Výsledkom je tlak na marže. Firmy môžu vyššie náklady premietnuť do cien len obmedzene, a tak musia šetriť inde: v prevádzke, na personálnych nákladoch alebo míňaním nahromadenej hotovosti.

Investovať treba, aj keď nie je z čoho

Popri tom stoja európske spoločnosti pred veľkými investičnými potrebami, ktoré nemožno odkladať donekonečna. Ide najmä o tieto oblasti:

• zelená transformácia a plnenie klimatických cieľov Európskej únie,
• digitalizácia, automatizácia a nasadzovanie umelej inteligencie,
• odolnejšie dodávateľské reťazce a energetická bezpečnosť.

Na takéto projekty treba kapitál, ktorý je dnes drahší než v minulosti. Firmy tak stoja pred dilemou. Môžu si požičať za vyššie úroky a zhoršiť si ukazovatele zadlženia, alebo investície obmedziť a riskovať, že zaostanú za konkurenciou z USA či Číny. Na investičnú medzeru Európy upozorňovala už v roku 2024 správa Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ.

Čo to znamená pre trhy

S tenšími rezervami sú podniky zraniteľnejšie voči ďalším šokom. Investori do akcií a podnikových dlhopisov preto viac sledujú kvalitu súvahy, teda schopnosť firmy vytvárať hotovosť, rozloženie splatnosti jej dlhu a citlivosť na zmeny úrokových sadzieb. Rozdiely medzi silnými a slabšími emitentmi sa tak môžu prehlbovať.

Najviac ohrozené bývajú malé a stredné firmy s vyšším zadlžením a slabším prístupom ku kapitálovým trhom. Rovnako aj cyklické odvetvia citlivé na výkyvy dopytu. Veľké spoločnosti so silným peňažným tokom a dlhodobo zafixovaným financovaním majú naopak viac času prispôsobiť sa. Ďalší vývoj bude do veľkej miery závisieť od politiky ECB a od toho, či sa európskej ekonomike podarí naštartovať rast.