Lagardeová odchádza z ECB 7. februára 2027, skôr než jej končí mandát

Ak na Slovensku splácate hypotéku, máte peniaze na termínovanom vklade alebo uvažujete o refinancovaní, vedenie Európskej centrálnej banky (ECB) sa vás týka viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Slovensko je v eurozóne od roku 2009 a vlastné úrokové sadzby si odvtedy neurčuje. Rozhoduje o nich ECB vo Frankfurte. Banka teraz oznámila, že jej prezidentka Christine Lagardeová odíde z funkcie 7. februára 2027. Na čele eurozóny tak bude končiť skôr, než jej vyprší osemročný mandát.

Prečo na tom záleží aj slovenskej domácnosti

Prezident ECB nemení úrokové sadzby sám. Rozhoduje Rada guvernérov, v ktorej sedia členovia Výkonnej rady ECB a guvernéri národných centrálnych bánk eurozóny vrátane guvernéra Národnej banky Slovenska. Prezident však vedie zasadnutia, hovorí za celú inštitúciu a významne ovplyvňuje, akým smerom sa diskusia uberá. Jeho slová na tlačových konferenciách často pohnú trhmi viac než samotné rozhodnutie.

Pre bežnú domácnosť to funguje cez tri kanály:

• Úvery: sadzby hypoték a spotrebných úverov reagujú na menovú politiku a na to, čo trhy čakajú od ECB do budúcnosti.
• Úspory: úroky na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch sa tiež odvíjajú od sadzieb ECB, hoci banky ich upravujú pomalšie.
• Ceny: hlavnou úlohou ECB je udržať infláciu v strednodobom horizonte na úrovni 2 %. To priamo určuje, koľko si za svoju výplatu kúpite.

Osem rokov, ktoré preverili eurozónu

Lagardeová nastúpila do čela ECB 1. novembra 2019. Prišla z Medzinárodného menového fondu a predtým bola francúzskou ministerkou financií. Na rozdiel od svojich predchodcov nebola ekonómka ani centrálna bankárka, čo kritici pri jej nástupe často pripomínali.

Jej obdobie patrilo k najnáročnejším v histórii eura. Krátko po nástupe prišla pandémia a ECB reagovala rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Potom prišiel prudký rast cien po energetickej kríze a vojne na Ukrajine. Inflácia v eurozóne bola na jeseň 2022 dvojciferná a na Slovensku ešte vyššia. ECB začala sadzby zvyšovať v júli 2022 a nasledovalo najrýchlejšie sprísňovanie menovej politiky v histórii eura. Slovenské domácnosti to pocítili, keď sa im končila fixácia hypotéky a nová splátka bola citeľne vyššia.

Kritici vyčítajú ECB, že na infláciu reagovala neskoro. Jej zástancovia hovoria, že keď už začala, postupovala rozhodne a inflácia sa neskôr vrátila k cieľu bez hlbokej recesie. Za ktorou stranou je viac pravdy, budú hodnotiť historici. Pre domácnosti z toho vyplýva hlavne jedno: zmena v ECB sa prejaví v peňaženke až s oneskorením, no výrazne.

Ako sa vyberá nový prezident

Prezidenta ECB vymenúva Európska rada kvalifikovanou väčšinou na odporúčanie Rady EÚ. Predtým sa vyjadrí Európsky parlament a Rada guvernérov ECB. Mandát trvá osem rokov a obnoviť ho nemožno. Kto nastúpi začiatkom roka 2027, bude teda v čele ECB až do roku 2035.

V praxi o kandidátovi rozhoduje politická dohoda veľkých krajín eurozóny. Zohráva v nej úlohu aj rovnováha medzi severom a juhom, medzi „jastrabmi“, ktorí presadzujú prísnejšiu politiku, a „holubicami“, ktoré uprednostňujú voľnejšiu. Ide aj o to, ktoré krajiny obsadia ďalšie vrcholné posty v EÚ. Slovensko má pri hlasovaní v Európskej rade rovnaké formálne postavenie ako ostatní, jeho váha pri kvalifikovanej väčšine však zodpovedá počtu obyvateľov.

Predčasný odchod nie je v ECB novinka

Lagardeová nie je prvá, kto mandát nedokončí. Prvý prezident ECB Wim Duisenberg tiež odišiel skôr. Jeho nástupca Jean-Claude Trichet a po ňom Mario Draghi úrad zastávali celých osem rokov. Draghi sa do pamäti zapísal vetou o tom, že ECB urobí „čokoľvek je potrebné“ na záchranu eura.

Z oznámenia ECB vyplýva dátum odchodu. Či súvisí s ďalším kariérnym krokom Lagardeovej alebo s inými dôvodmi, by sme nemali domýšľať. Rovnako zatiaľ nie je jasné, kto ECB povedie v čase medzi jej odchodom a nástupom nástupcu, ak sa výber nestihne skôr. Podľa pravidiel ECB v takom prípade inštitúciu zastupuje viceprezident.

Scenáre: čo môže priniesť nové vedenie

Dá sa uvažovať o troch zjednodušených možnostiach:

• Kontinuita: nový prezident zachová súčasný prístup založený na dátach a postupných krokoch. Pre trhy aj banky by to bol najmenej rušivý variant.
• Prísnejší kurz: kandidát z krajín, kde je tradične väčší strach z inflácie, by mohol klásť väčší dôraz na boj s rastom cien. To by mohlo znamenať dlhšie vyššie sadzby.
• Väčšia flexibilita: kandidát, ktorý viac zohľadňuje rast ekonomiky a zadlženie štátov, by mohol byť ochotnejší sadzby uvoľniť pri prvých známkach spomalenia.

Netreba však zabúdať, že prezident má v Rade guvernérov jeden hlas. Hoci je jeho vplyv na diskusiu veľký, dramatický obrat len pre zmenu na poste prezidenta je skôr nepravdepodobný.

Náš pohľad a otvorené otázky

Podľa nás samotný odchod Lagardeovej neznamená okamžitú zmenu úrokov. Dôležité však bude, kto ju nahradí. Dá sa čakať, že najbližšie mesiace budú trhy pozorne čítať signály z európskych metropol a že meno nástupcu sa môže premietnuť do očakávaní ďalšieho vývoja sadzieb. Kľúčová otázka je, či nový prezident udrží dôveryhodnosť inflačného cieľa a zároveň dokáže zladiť veľmi rozdielne potreby ekonomík od Nemecka cez Taliansko po Slovensko.

Otvorených zostáva niekoľko otázok: kedy sa štáty na mene dohodnú, či bude nový prezident pokračovať v revízii menovej stratégie, ako sa postaví k projektu digitálneho eura a ako bude reagovať, ak sa inflácia opäť vzdiali od 2 %. Pre slovenskú domácnosť je praktická rada jednoduchá: pri rozhodovaní o fixácii hypotéky alebo o tom, kam dať úspory, nestavať na jednom mene vo Frankfurte. Je lepšie počítať s tým, že sadzby sa môžu pohnúť oboma smermi.