Švédska centrálna banka 19. februára: kto stráži strážcov sadzieb

Keď slovenská domácnosť rieši refixáciu hypotéky, zaujíma ju najmä Frankfurt, kde sídli Európska centrálna banka. Ako centrálne banky fungujú zvnútra, kto ich kontroluje a kto vyberá ľudí, ktorí potom hlasujú o sadzbách, sa však dá dobre ukázať aj na príklade krajiny mimo eurozóny. Švédska Riksbank zverejnila v kalendári, že jej dozorný orgán Riksbanksfullmäktige zasadne 19. februára 2027. Nejde o menové rozhodnutie a trhy sa v ten deň zrejme nepohnú. Zasadnutie sa však týka toho, ako sa vo Švédsku stráži nezávislosť menovej politiky.

Prečo by to malo zaujímať aj Slovensko

Švédsko je členom Európskej únie, no euro neprijalo a ponecháva si korunu. Riksbank preto o sadzbách rozhoduje sama, kým Slovensko sa od roku 2009 riadi rozhodnutiami ECB. Pre slovenské firmy, ktoré obchodujú so Škandináviou, aj pre investorov so švédskymi akciami alebo fondmi, je teda dôležité, ako dôveryhodne Riksbank funguje. Na dôveryhodnosti centrálnej banky totiž závisí aj kurz koruny voči euru, ktorý ovplyvňuje výsledok každej investície v cudzej mene.

Druhý dôvod je menej priamy. Centrálne banky v Európe sa už niekoľko rokov pýtajú, ako vysvetliť verejnosti, prečo inflácia ušla spod kontroly a prečo sa sadzby potom tak prudko zvyšovali. Švédsky spôsob, v ktorom má nad bankou dohľad orgán volený parlamentom, ukazuje jeden z modelov, ako túto zodpovednosť nastaviť.

Čo je Riksbanksfullmäktige a čo nerobí

Názov sa dá voľne preložiť ako generálna rada Riksbank. Členov volí švédsky parlament a zloženie rady odráža politické zastúpenie v ňom. Rada však o úrokových sadzbách nerozhoduje. To je úloha výkonnej rady, ktorú vedie guvernér a ktorej členovia pri menovej politike nesmú od nikoho prijímať pokyny.

Generálna rada má na starosti viac správu a dohľad:

• volí členov výkonnej rady, ktorí rozhodujú o sadzbách,
• sleduje, ako banka funguje a ako hospodári,
• zastupuje väzbu medzi centrálnou bankou a parlamentom,
• rieši organizačné a správne záležitosti, ktoré nepatria do menovej politiky.

Politici teda vyberajú ľudí, ale nemôžu im diktovať rozhodnutia. Tieto dve úlohy sú zámerne oddelené, aby menová politika nepodliehala volebnému cyklu.

Ako to vyzerá v porovnaní s Bratislavou a Frankfurtom

Na Slovensku je najvyšším orgánom Národnej banky Slovenska banková rada. Jej členov vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády so súhlasom parlamentu. Guvernér NBS potom sedí v Rade guvernérov ECB a hlasuje o sadzbách pre celú eurozónu. Slovenský parlament teda o tom, kto rozhoduje o cene peňazí, rozhoduje len nepriamo a iba za jeden z mnohých hlasov.

Švédsky model je kratší a priamejší. Parlament volí generálnu radu, generálna rada volí výkonnú radu a tá určuje sadzby pre jednu krajinu s vlastnou menou. Zodpovednosť je tak ľahšie vystopovateľná. Výhoda je v transparentnosti, nevýhodou môže byť väčší politický tlak na personálne rozhodnutia. Ani jeden model nie je jednoznačne lepší. Každý odráža iné postavenie krajiny, ktorá buď má vlastnú menu, alebo patrí do menovej únie.

Kontext: najstaršia centrálna banka, nové pravidlá

Riksbank sa považuje za najstaršiu fungujúcu centrálnu banku na svete, jej začiatky siahajú do roku 1668. Nedávno sa však menila jej právna podoba. Od 1. januára 2023 platí vo Švédsku nový zákon o Riksbank, ktorý okrem iného spresnil úlohy jednotlivých orgánov a zdôraznil, že banka sa musí zodpovedať parlamentu.

Zmena prišla v napätom čase. V rokoch 2022 a 2023 Riksbank, podobne ako ECB, rýchlo zvyšovala sadzby, aby skrotila infláciu. Pri raste sadzieb zároveň klesla hodnota dlhopisov, ktoré centrálne banky predtým nakúpili, a Riksbank vykázala straty. Vo Švédsku sa potom verejne diskutovalo o jej kapitáli. Pre generálnu radu, ktorá sleduje hospodárenie banky, to nie je okrajová téma.

Pre domácnosti je dôležitý aj ďalší rozdiel. Vo Švédsku majú mnohé hypotéky variabilnú sadzbu alebo krátku fixáciu, takže zmeny sadzieb centrálnej banky sa do splátok premietajú rýchlejšie ako na Slovensku. U nás sa bežne fixuje na niekoľko rokov a zmena sadzieb sa v splátke prejaví až pri refixácii. Preto sa o Riksbank často hovorí ako o banke, ktorej rozhodnutia ľudia pocítia v peňaženke takmer okamžite.

Čo sa môže na zasadnutí riešiť

Kalendárový záznam program zasadnutia neuvádza. Z verejne dostupného zdroja preto nevieme, či pôjde o personálne otázky, hospodárenie banky alebo bežnú agendu. Do úvahy prichádza niekoľko scenárov:

• Rutinné zasadnutie so správnymi a organizačnými bodmi, ktoré navonok nebude mať žiadny dopad.
• Hospodárenie a výsledky banky, keďže začiatok roka býva časom, keď inštitúcie uzatvárajú predchádzajúce obdobie.
• Personálne rozhodnutia týkajúce sa výkonnej rady, ak by sa niektorý mandát blížil ku koncu. Pri tomto bode zatiaľ nemáme potvrdenie.

Podľa nás je najpravdepodobnejšie, že zasadnutie bude mať pre trhy minimálny priamy dopad. Úloha rady je štrukturálna, nie operatívna, a investori budú sledovať skôr najbližšie menové rozhodnutie výkonnej rady. Kľúčová otázka podľa nás znie, či sa na stole objaví niečo, čo by mohlo ovplyvniť zloženie výkonnej rady. Práve personálne zmeny totiž v dlhšom horizonte menia sklon centrálnej banky k prísnejšej alebo voľnejšej politike. Dá sa čakať, že prípadné výsledky Riksbank zverejní po zasadnutí na svojom webe, ako to bežne robí.

Otvorené otázky pre investora aj domácnosť

Pre bežného čitateľa zo Slovenska z tohto zasadnutia nevyplýva žiadna povinnosť ani rýchla zmena. Prináša však niekoľko otázok, ktoré sa oplatí sledovať:

• Udrží Riksbank dôveryhodnosť pri vlastnej mene aj v čase, keď sa hospodárske cykly Švédska a eurozóny rozchádzajú?
• Ako sa prípadné personálne zmeny premietnu do jej postoja k inflácii?
• Bude sa vo Švédsku znovu otvárať otázka kapitálu centrálnej banky a jej vzťahu k štátnemu rozpočtu?
• Zmení sa niečo na kurze koruny voči euru, ktorý ovplyvňuje slovenských investorov a exportérov?

Z februárového zasadnutia samotného žiadne veľké správy nečakáme. Pripomína ale, že nezávislosť centrálnej banky nie je samozrejmosť, ktorú stačí raz zapísať do zákona. Treba ju udržiavať pravidlami, voľbou správnych ľudí a dohľadom. To platí v Štokholme rovnako ako v Bratislave či vo Frankfurte.